Pomaly sa otepľuje, čím sa zvyšuje riziko zápalov, infekcií a kožných reakcií uší psov, nakoľko tí sa radi kúpu vo vode, v jazerách, či rybníkoch. Pes, na rozdiel od iných druhov zvierat, nedokáže zatvoriť zvukovod, a tak majú baktérie ideálne prostredie.

Anatómia ucha

Uši sú veľmi dôležitým zmyslom psa. Pes vníma zvuk až do 30 000 – 60 000 Hz, človek do 20 000Hz. Skladá sa z vonkajšieho ucha, stredného a vnútorného ucha.

Vonkajšie ucho sa skladá z ušného boltca, ušnice a z vonkajšieho zvukovodu. Ušnice psov majú rôzny tvar: krátke vztýčené uši, polovztýčené uši, netopierie atď. Vonkajší zvukovod je rúrkovitý kanálik spojený so stredným uchom. Na stene kanálika sa nachádzajú mazové žľazy produkujúce maz. Ušný maz chráni ušný bubienok pred vysychaním a prenikaním cudzích telies.

Otitída

Jedným z najčastejších ochorení ucha u psa je otitída. Otitída je spôsobená infekciou v uchu alebo prítomnosťou cudzieho telesa. Zápaly môžu byť časté a spôsobujú až úplné uzatvorenie zvukovodu. Vtedy sa nedá pokračovať v ošetrovaní a je nevyhnutný chirurgický zákrok. Neliečená otitída vedie k strate sluchu a rovnováhy.

Príčina vzniku otitídy je rôzna. Sú to baktérie, parazity, kožné ochorenia, cudzie predmety, alergie, autoimunitné ochorenia, a i. Predispozičnými faktormi sú sklopené uši, či chlpy vo zvukovode.

Kapitoly

Ako zistiť, že pes trpí otitídou?

Keď si zviera začne škriabať uši, triasť hlavou alebo má bočné držanie hlavy môžeme sa domnievať, že ide o zápal. Iba ojedinele sú napadnuté obe uši. Uši zvieraťa môžu byť opuchnuté (othematom) a začervenané a kvôli ich škriabaniu môže byť poranená i pokožka, psovi môže vytekať z ucha zapáchajúci ušný maz.

Čo urobiť pri podozrení na otitídu?

Najlepšia voľba pri problémoch s ušami je návšteva veterinárneho lekára, ktorý spraví ster alebo otoskopom zhodnotí stav zvukovodu. Následnou kultiváciou a stanovením patogénu veterinár určí ďalší liečebný postup. Lieky viazané na predpis väčšinou obsahujú kombináciu antibiotík, kortikoidov a antimykotík v rôznej kombinácií.

Pri otitíde je možná recidíva. Nikdy nenasadzujeme liečbu sami, a už vôbec nie rovnaké liečivo, ktoré pomohlo predtým. Daný problém nemusí mať rovnakú príčinu. Dôležité je, aby majiteľ zvieraťa samovoľne nikdy nevyťahoval žiadne teleso z ucha alebo neošetroval otvorené rany v ušiach.

Aká pomoc existuje v lekárni?

Pri náchylnosti na ušné ochorenia je potrebná prevencia voľne dostupnými prípravkami na hygienu uší. Z voľnopredajných prípravkov poznáme obrúsky ale i roztoky. Môžu obsahovať propylénglykol, ktorý napomáha k rozpusteniu ušného mazu, antibakteriálne zložky, oleje, nechtík lekársky a rôzne iné.

Čistíme iba miesto pokiaľ dovidíme. Ušný sekrét má i svoju úlohu, pretože viaže odumreté bunky, chlpy a nečistoty. Ale príliš veľa mazu škodí a spôsobuje ochorenia.

Pri aplikácii prípravku je dôležité masírovanie tekutiny do hĺbky ucha. Treba mať nasadené ochranné rukavice a uchopiť ucho medzi prsty, opatrne masírovať tekutinu. Nečistoty budú postupne vyplavované smerom von z ucha. Pes následne potrasie hlavou, čím vytrasie tekutinu i nečistoty. Aplikácia je vhodná podľa potreby, napr. keď sa pes kúpe, alebo hocikedy pri namočení ucha. Ucho treba vysušiť a vyčistiť. Zabráni tým recidíve.

Pri čistení sú nevhodné vatové tyčinky, aby sa ušný sekrét nezaviedol hlboko do zvukovodu. Vhodnejšie je používať vatu alebo mäkkú handričku.

Všetky prípravky musia byť určené pre psov.

Pred akoukoľvek aplikáciou liečiva je potrebná kontrola bubienka. Ucho musí byť vždy vyčistené pomocou prípravkov na to určených, pretože keby podáme najskôr liečivo tak nezaberie.

Stiahnuť veterinárneho poradcu

Spoluautor: MVDr. Ivan Fiebig