Ľudská pokožka a jej komenzálny (spolunažívajúci) mikrobióm tvoria prvú vrstvu ochrany pred vonkajším svetom. Ukázalo sa, že kožný mikrobióm, dynamický mikrobiálny ekosystém baktérií, húb a vírusov s potenciálom reagovať na vonkajšie podnety, sa v priebehu života vyvíja so zmenami v taxonomickom zložení, ktoré reagujú na zmenené podmienky mikroprostredia na ľudskej koži. Pri narodení je pH povrchu kože neutrálne alebo zásadité (pH 6,2–7,5), potom sa v prvých 4 týždňoch života zníži na pH 5–5,5, podobne ako u starších detí a dospelých. Kyslosť povrchu kože ovplyvňuje kožné bakteriálne zloženie, ktoré pôsobí ako dôležitý obranný mechanizmus proti patogénom.
Mikrobióm je formovaný vystavením vonkajším faktorom vrátane antibiotík, stravy a sociálnych interakcií. Keďže prostredie in utero je do značnej miery sterilné, dojčatá sú prvýkrát významne vystavené mikróbom pri narodení. Koža je „mikrobiálny vektor“, ktorý prenáša mikróby z prostredia na pokožku a do čreva.
Vplyv mikrobiómu prostredia nachádzajúceho sa okolo dieťaťa má vplyv na tvorbu mikrobiómu dieťaťa, ktorý s nim môže zostať po zvyšok života. Tento mikrobióm pokožky je dôležitý pre fungovanie kožnej imunity. Kožný mikrobióm je výrazne odlišný od mikrobiómu dospelej osoby. Veľký vplyv na mikrobióm pokožky majú hlavne prvé hodiny či dni a tiež spôsob pôrodu. Prirodzený pôrod je spojený s väčšou variabilitou mikrobiálnych rodov na pokožke dieťaťa v porovnaní s pôrodom vykonaným sekciou. Niekoľko týždňov po pôrode sú však tieto rozdiely zanedbateľné. U novorodencov sú v prevahe baktérie kmeňu Firmicutes vrátane stafylokokov a streptokokov. Neskôr má každý jedinec svoj špecifický mikrobióm. Ukázalo sa, že druhy Streptococcus majú rôzne prospešné vlastnosti spojené so zdravím pokožky. Okrem toho, že streptokoky sú producentmi kyseliny mliečnej, peroxidu a bakteriocínu, bránia rastu potenciálnych patogénov vrátane S. Aureus.
Vplyv kozmetiky na mikrobióm dojčiat
Je dôležité, aby kozmetika nebránila rastu streptokokov, ktoré sú veľmi prospešné a dôležité pre zdravý prechod kožného mikrobiómu dieťaťa k mikrobiómu dospelého človeka. Na udržanie prospešných baktérií je dôležité uchovať fyziologické podmienky pokožky vrátane hydratácie a pH. Preto je najlepšie do pokožky nezasahovať nešetrnou kozmetikou a hydratácia sa odporúča len za podmienok, že prirodzená funkcia hydratácie pokožky je narušená. Kozmetika by mala mať pH 5,5 až 7, nemala by obsahovať parfémy a parabény. U zdravej pokožky postačí kúpanie čistou vodou bez následného nanášania krému.
Ďalšie väčšie zmeny v mikrobióme pokožky nastávajú v puberte spolu so zvyšujúcou sa produkciou kožného mazu a zmenou hormónov. Tu sa do popredia dostávajú aktinobaktérie. Veľkú rolu v rozmanitosti mikrobiómu na pokožke má aktivita mazových žliaz, ktoré dodávajú primárny zdroj živín pre lipofilné baktérie ako je napríklad Cutibacterium, Corynebacterium či Malassezia (pôvodca seborei).
Vplyv mikrobiómu detskej pokožky na imunitu
Interakcie s našimi komenzálnymi mikróbmi v ranom veku ovplyvňujú vývoj imunitného systému a majú celoživotné dôsledky pre zdravie a ochorenie kože. Môžu mať trvalé účinky, ktoré sa často označujú ako imprinting. To znamená že deti, ktoré vyrastajú vystavené antigénom, ktoré sa hojne vyskytujú na farme so zvieratami, sú dlhodobo menej náchylné na atopické stavy ako je astma, v porovnaní s deťmi z mestských oblastí. Imunitný imprinting zahŕňa mechanizmy ako je pamäť tkaniva vplyvom epigenetiky (zmeny v aktivite génov vplyvom vonkajších faktorov) v epiteliálnych alebo stromálnych bunkách, ktoré menia ich správanie.
V ďalšej štúdii zistili, že dojčatá, ktoré sa pravidelne vystavovali životnému prostrediu mali bohatší mikrobóm na pokožke. Konkrétne sa na pokožke vyskytovali baktérie z rastlín, pôdy, vody a zvierat.
Obrázok: (A) Mikrobiálna expozícia prostredníctvom bariérových tkanív ako je koža, črevo a pľúca v ranom vývojovom okne (imprintingu) môže vtlačiť zdravú imunitnú funkciu až do dospelosti.
(B) Mikrobiálne poruchy, ako je expozícia antibiotikám v ranom vývojovom okne, sú spojené s chronickými zápalovými stavmi, ktoré ovplyvňujú bariérové tkanivá, ako sú potravinové alergie, astma a psoriáza. Zdroj: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9206859/figure/F1/
Potenciálny mechanizmus bakteriálneho imprintingu:
1. Interakcie medzi baktériami a baktériami
Nezávisle od ich interakcie s hostiteľskými bunkami, baktérie ovplyvňujú prostredie kože prostredníctvom mechanizmov, ktoré uprednostňujú prerastanie a zakladanie špecifických baktérií pred ostatnými.
Mnohé z tých istých kmeňov môžu produkovať malé molekuly ako sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré inhibujú patogenitu obmedzením tvorby biofilmu alebo autoindukciou peptidov, ktoré obmedzujú produkciu toxínov.
2. Interakcie medzi baktériami a epitelovými bunkami
Hoci baktérie a ich vedľajšie produkty možno nájsť pod povrchom ľudskej kože, ich hustota je najväčšia v epidermis, a to medzi vlasovými folikulami aj vo vnútri. To má za následok nespočetné množstvo príležitostí na interakcie medzi baktériami a keratinocytmi, ktoré pomáhajú modulovať základné fyzikálne a antimikrobiálne bariérové funkcie epidermis.
3. Interakcie medzi baktériami a imunitnými bunkami
Ako bolo uvedené vyššie, existuje mnoho spôsobov, ako môžu kožné baktérie formovať imunitnú funkciu kože bez priamej interakcie s imunitnými bunkami. Existujú však aj významné dôkazy, ktoré naznačujú, že skorá komunikácia medzi baktériami a imunitnými bunkami môže ovplyvniť imprinting kožnej imunitnej funkcie. Táto reakcia prebieha cez myeloidné bunky (prezentujúce antigén) a lymfocyty (udržujú homeostázu kože).
Ing. Mária Lamparská
