Žlč je hustá telesná tekutina, ktorá sa tvorí v bunkách pečene, zbiera sa v žlčníku a počas trávenia sa vylučuje žlčovými cestami do dvanástnika. Jej sfarbenie sa mení podľa toho, v akom pomere sú zastúpené dôležité farbivá bilirubín a biliverdín, od žltej až po zelenú farbu. Keď je žlč veľmi hustá, má až hnedastú farbu.
Primárny účel žlče je podpora trávenia a vstrebávania tukov. Žlč emulguje lipidy, čím sa zvyšuje ich rozpustnosť a expozícia lipázam. Žlč je taktiež médiom na vylučovanie látok, ktoré sú ťažko rozpustné vo vode. Významnou funkciou žlče je tiež neutralizácia silno kyslej tráveniny postupujúcej zo žalúdka do duodena.
Žlč obsahuje 82 % vody a elektrolytov. Je ľahko zásaditá (alkalická). Najdôležitejšou súčasťou žlče sú ale minerálne soli (12 %), ktoré majú centrálnu úlohu pri trávení tukov.
Denne sa tvorí okolo 500 až 700 mililitrov žlče, ktorá sa uskladňuje v žlčníku. Žlč sa tvorí v hepatocytoch. Medzi hepatocytmi sa nachádzajú žlčové kanáliky, ktoré privádzajú žlč do tráviacej trubice. Prvky, ktoré sa vylučujú do žlčových kanálikov sú: lecitín, konjugované žlčové soli a hormóny, cholesterín a bilirubín. Taktiež sa takto vylučujú aj konjugované lieky.
Obrázok 1: Schéma entrohepatálneho obehu. (zdroj: pinterest.com)
Väčšina žlčových kyselín sa spätne vychytáva do portálneho obehu a v hepatocytoch je opätovne využitá. Asi 5 % žlčových kyselín je vylúčených stolicou.
Porucha tvorby a vylučovania žlče (cholestáza) je stav, pri ktorom dochádza k blokáde odtoku žlče do tenkého čreva. Poznáme dva typy cholestázy – intrahepatálnu (porucha je v pečeni) a extrahepatálnu (blokáda v žlčových cestách).
V prípade intrahepatálnej poruchy môže ísť o vrodené ochorenie, získané ochorenie (cirhóza pečene), infekciu (HIV, HBV, CMV, EBV), liekovú cholestázu (antibiotiká, steroidy, antikoncepcia, niektoré antipsychotiká a iné) alebo tehotenstvo. V prípade extrahepatálnej cholestázy je príčinou blokáda (obštrukcia) žlčových vývodov žlčovými kameňmi, nádorom, cystou atď.