Nedostatočné trávenie patrí medzi veľmi časté typy porúch trávenia. Zjednodušene môžeme nedostatočné trávenie charakterizovať ako nedostatočné trávenie makronutričných zložiek potravy (tukov, bielkovín, sacharidov).
Najčastejšími príčinami nedostatočného trávenia (maldigescie), s ktorými prichádzajú pacienti do lekárne, sú dietárne pochybenia (nadmerná konzumácia potravín, konzumácia potravín s vysokým podielom tuku či konzumácia potravín, ktoré daná osoba toleruje v zníženej miere alebo vôbec).
Obrázok 1: Všeobecná schéma trávenia hlavných makronutrientov (cukrov, tukov a bielkovín) a ich štiepenie na konečné produkty, ktoré následne podliehajú vstrebávaniu. (zdroj: brainmarket.sk)
Z funkčných príčin býva na pozadí nedostatočného trávenia najčastejšie porucha pankreatickej sekrécie typu exokrinnej nedostatočnosti rôzneho pôvodu. Dôsledkom nedostatočnej produkcie pankreatických enzýmov (lipáza, proteáza, amyláza a podobne) je potom nedostatočný rozklad (trávenie) uvedených makronutrientov s následnými prejavmi ako napríklad nechutenstvo, pocit plnosti, nadúvanie, nevoľnosť, prípadne následná hnačka alebo zápcha.
Poruchy trávenia tukov
Trávenie tukov začína pri prechode tráveniny zo žalúdka do dvanástnika. Počas mechanického spracovávania potravy v žalúdku sa tukové zložky potravy formujú do kvapôčok guľovitého tvaru s relatívne veľkým priemerom.
Po prechode do dvanástnika sa do tráveniny dostávajú žlčové kyseliny, ktoré fungujú ako emulgátory. Výsledkom ich aktivity je emulgácia tuku na malé kvapôčky, čím sa zväčší plocha pre následné pôsobenie pankreatickej lipázy, ktorá uplatňuje svoj účinok práve na fázovom rozhraní voda-tuk.
Obrázok 2: Schéma trávenia a vstrebávania tukových zložiek potravy a ich ďalší osud v organizme. (zdroj: adc.sk)
Pankreatická lipáza je enzým tvorený a vylučovaný pankreasom do dvanástnika ako súčasť pankreatickej šťavy. Úlohou lipázy je rozkladať triglyceridy na monoglyceridy a mastné kyseliny, ktoré sa v tejto podobe následne môžu vstrebávať.
Nadmerná konzumácia potravy bohatej na tuky, poruchy tvorby a vylučovania žlče, nedostatočná produkcia a vylučovanie pankreatickej lipázy a kombinácia týchto dvoch faktorov patria medzi najčastejšie príčiny bežných porúch trávenia tukov.
Poruchy trávenia tukov a následná dyspepsia vinou nadmernej konzumácie potravy bohatej na lipidy sú najčastejšou bežnou poruchou, na ktorú sa pacienti v lekárni sťažujú. Uvedené problémy sa manifestujú pocitmi plnosti, nadúvaním, nechutenstvom a ďalšími ťažkosťami GIT (flatulencia, celkový diskomfort, poruchy vylučovania stolice a podobne).
V prípade substitúcie lipázy pri nedostatočnom trávení je po hlavnom dennom jedle potrebné podať aspoň 10 000 až 20 000 jednotiek lipázy.
Poruchy trávenia škrobu
Najväčšiu časť kalorického príjmu spravidla vykrývajú cukry (sacharidy), pričom najväčšia časť obvykle pripadá na škrob.
Trávenie škrobu sa začína už v ústnej dutine, kde pôsobí slinná amyláza. Trávenie škrobu pokračuje v tenkom čreve, kam sa v rámci pankreatickej šťavy vylučuje pankreatická amyláza. Výsledkom štiepenia sacharidov sú najprv disacharidy (sacharóza, maltóza, glukóza, laktóza) a v poslednom stupni monosacharidy, ktoré sa následne resorbujú.
Obrázok 3: Schéma trávenia a vstrebávania sacharidových zložiek potravy a ich ďalší osud v organizme. (zdroj: adc.sk)
V skupine cukrov sa relatívne často objavujú poruchy trávenia disacharidov, resp. poruchy vstrebávania jednoduchých cukrov, ktoré taktiež môžu vyvolávať dyspepsie. V tomto prípade však ide skôr o stavy intolerancie, ktoré sa terapeuticky riešia inak ako bežné nezávažné poruchy trávenia.
Napriek tomu, že najčastejšie sú to tuky, ktoré spôsobujú stavy nedostatočnosti trávenia, nadmerný prísun škrobových jedál alebo ich nižšia miera tolerovateľnosti bývajú taktiež relatívne častou príčinou dyspepsií. Do tejto skupiny môžeme okrem potravín bohatých na škrob zaradiť aj strukoviny a niektoré typy ovocia a zeleniny.
V prípade substitúcie amylázy pri nedostatočnom trávení je po hlavnom dennom jedle potrebné podať aspoň 7 000 až 15 000 jednotiek lipázy.
Poruchy trávenia bielkovín
Bielkovinová (proteínová) zložka stravy predstavuje u človeka približne 10 až 15 % z celkového denného kalorického príjmu.
Trávenie proteínov začína v žalúdku pri veľmi kyslom pH. Práve v kyslom prostredí žalúdočnej kyseliny sa prítomný proenzým pepsinogén mení na aktívny pepsín, ktorý začína proces trávenia bielkovín.
Obrázok 4: Schéma trávenia a vstrebávania bielkovinových zložiek potravy a ich ďalší osud v organizme. (zdroj: adc.sk)
Pre trávenie bielkovín je však rozhodujúca aktivita pankreatickej proteázy, ktorá má charakter endopeptidázy a štiepi bielkoviny na kratšie peptidy, z ktorých sa následne pôsobením exopeptidáz odštepujú terminálne aminokyseliny.
Výsledkom procesu trávenia proteínov sú aminokyseliny, ktoré sú vstrebávané do enterocytov prostredníctvom aktívnych prenášačov. Okrem toho dokážu cestou ATP-áz vstrebávať aj jednoduchšie dipeptidy a tripeptidy, ktorých štiepenie na výsledné aminokyseliny zabezpečujú bunkové peptidázy.
Enterocyty dokážu vstrebávať aj dlhšie peptidové reťazce, a to pomocou procesu transcytózy. Takto sa do portálneho obehu môžu dostať aj kratšie reťazce aminokyselín.
Poruchy trávenia bielkovín patria v porovnaní s tukmi a škrobmi k menej častým pôvodcom zažívacích dyspepsií, ktoré radíme medzi stavy nedostatočného trávenia. Vyskytujú sa predovšetkým po nadmernej konzumácii mäsitej potravy.
V prípade substitúcie proteázy pri nedostatočnom trávení je po hlavnom dennom jedle potrebné podať aspoň 500 až 1 000 jednotiek proteázy.
