Správna dispenzácia: Hojenie rán

Rana je porušenie súvislosti kože, sliznice alebo povrchu orgánu. Podľa rozsahu rany, množstva poškodeného tkaniva aj prípadnej prítomnosti infekcie rozoznávame dva základné typy hojenia:

  • pri primárnom hojení (per primam) dochádza k rýchlej reparácii rany s minimálnymi prejavmi zápalu a miernou proliferáciou granulačného tkaniva,
  • rozsiahlejšie, otvorené, infikované rany s väčšími tkanivovými defektmi sa hoja sekundárnym hojením (per secundam).

Hojenie rany je proces, ktorý je zahájený po vzniku rany a prebieha v niekoľkých fázach:

  1. čistiaca (zápalová) fáza,
  2. granulačná fáza,
  3. epitelizačná fáza.

Práve liečba rán vyžaduje dôkladnú a správnu lekársku starostlivosť (vhodne zvolené krytie, ošetrenie jej spodiny a pod.), pretože je tu veľké riziko stagnácie hojenia v určitej fáze a prechodu do chronicity.

Obrázok 1: Hojenie rán – čistiaca, granulačná a epitelizačná fáza. (zdroj: wasatchphotonic.com)

 

Čistiaca fáza – zápalová, exsudatívna

V prvej fáze hojenia je cieľom organizmu odstrániť z rany všetky nežiaduce zložky. Dochádza teda k rozvoju zápalu, pre ktorý je charakteristický opuch, sčervenanie, bolesť a zvýšená teplota postihnutého miesta. Dochádza k migrácii zápalových buniek (leukocytov, histiocytov, fibroblastov), ktorých primárnou úlohou je fagocytóza, čiže rozpoznávanie a pohlcovanie cudzorodých častíc.

V mieste rany často vzniká nekróza. Nekróza je mechanickou a funkčnou prekážkou v procese hojenia rany, rovnako ako ňou môže byť aj fibrínový povlak. Pre úspešný proces hojenia je preto odstránenie nekróz, devitalizovaného, neprekrveného tkaniva a povlakov nevyhnutnou podmienkou.

Obrázok 2: Časová schéma procesu hojenia rán. (frontiers.com)

 

Granulačná fáza

V granulačnej fáze hojenia sa v rane tvoria nové krvné cievy (tzv. neoangiogenéza) a granulačné tkanivo postupne vyplní ranu. Vytvorí sa sieť kolagénových vláken (produkt fibroblastov). Ich tvorbu zvyšuje rastový faktor TGF-β, ktorý produkujú v rane prítomné mikrofágy. Takto vzniknutá sieť je vlastne podkladom pre nasledujúci proces epitelizácie.

Ak ranu vyplní granulačné tkanivo, rana sa začne uzavierať. Preto pri starostlivosti o ranu volíme veľmi šetrné metódy. Je dôležité zabrániť hypergranuláciám (nadmernému rastu granulačného tkaniva), infekcii, traumatizácií rany a je nevyhnutné v rane udržiavať ideálne vlhké prostredie.

Epitelizačná fáza

Epitelizačná fáza je konečnou fázou hojenia rany. Fáza začína z okrajov alebo z epitelizačných ostrovčekov vnútri rany. Bunky potom v podstate „migrujú“ po jej vlhkej spodine. Preto je dôležité chrániť epitelizujúcu ranu pred vyschnutím. Epitelizačnú fázu bezprostredne sprevádza granulačná fáza, ktorá vytvára nosnú plochu pre tvorbu nového spojivového tkaniva a pokožky, ktorá je tenká a bez kožných adnexov (chlpov, vlasov, žliaz a nechtov). Ak dôjde k nadmernému rastu granulačného tkaniva (hypergranulácií), je následná epitelizácia rany spomalená až potlačená.

Úspešný proces hojenia môže ovplyvniť mnoho vonkajších aj vnútorných faktorov. Ovplyvnená môže byť napríklad syntéza kolagénu (pri malnutrícii, infekcii, diabete, hypoxii atď.), intenzita zápalovej reakcie (autoimunitné ochorenie, imunodeficiencia) či prostredie na hojenie (hyperglykémia pri diabete, acidóza pri hypoxii, vlhkosť atď.). Tieto vplyvy môžu pôsobiť buď lokálne v mieste rany, alebo sú dané celkovým stavom pacienta.


Možnosti asistovaného samoliečenia a doplnkovej liečby

Dezinficienciá a antiseptiká (lokálne)

Dezinfekcia a účinné spôsoby jej vykonávania sú veľmi častou náplňou dispenzačnej (informačnej a konzultačnej) činnosti lekárnikov, prípadne farmaceutických laborantov vo verejných lekárňach. Týka sa to nielen samotného poradenstva pri výbere a výdaji vhodného dezinfekčného prípravku, ale aj všeobecnej konzultačnej činnosti, ktorá súvisí so správnym antiseptickým ošetrením rán a dezinfekciou v širších súvislostiach.

Správny antiseptický prístup sa týka dezinfekcie povrchov, plôch, kože pacienta, ako aj ošetrenia rán. Lekárnik môže v rámci asistovaného samoliečenia využívať v rámci antiseptickej dezinfekcie predovšetkým chemickú dezinfekciu.

Chemická dezinfekcia sa vykonáva dezinfekčnými prostriedkami, predovšetkým roztokmi a mydlami. Pri ich použití Je potrebné dbať na správny výber dezinfekčného prípravku, správne použitie dezinfekčného prípravku, čas expozície dezinfekčného prípravku.

Najčastejšie používané formy dezinfekčných prostriedkov sú:

a) tekuté prípravky (roztoky, tinktúry)
b) aerosólové prípravky (rozprašovače, speje)
c) pevné prípravky (zásypy),
d) dezinfekčné mydlá (tekuté aj pevné formy).

 

Všeobecný postup pre správnu dezinfekciu a antiseptické ošetrenia rán:

  1. odstránenie pevných nečistôt
  2. opláchnutie rany a okolia čistou tečúcou vodou
  3. správna aplikácia vhodného dezinfekčného prípravku
  4. vhodné krytie rany
  5. konzultácia s lekárom v prípade potreby, kde je vysoká pravdepodobnosť výskytu polyrezistentných baktérií, vírusov a húb (diabetická noha, dekubity a podobne).

Antibiotiká a chemoterapeutiká (lokálne)

Lokálne aplikované antibiotiká a chemoterapeutiká majú antibakteriálne účinky proti širokému spektru grampozitívnych a gramnegatívnych baktérií a húb, ako Pseudomonas aeruginosa a Enterobacter pyogenes, ktoré sú najčastejšie sa vyskytujúcimi mikroorganizmami u infekčných rán.

V praxi sú dostupné prípravky s obsahom striebornej soli sulfasalazínu, resp. striebornej soli sulfadiazínu. Určené sú na:

  • na liečbu a prevenciu infekcií menších rán (odreniny, malé krvácajúce rany, rezné rany a iné menšie čisté rany),
  • na ochranu a lokálnu liečbu poranení, vredu kŕčových žíl, prípadne iných vredov,
  • na liečbu a prevenciu infekcií drobných popálenín (povrchové a mierne rozsiahle popáleniny).

Uvedené prípravky zároveň chránia pred sekundárnymi infekciami a urýchľujú proces hojenia poranení.

V prípade lokálnych antibiotík a chemoterapeutík je vhodné použitie strieborných solí. Ióny striebra sa viažu na DNA baktérií, a tým inhibujú rast a množenie bakteriálnych buniek. Ióny striebra nepoškodzujú bunky kože a podkožného tkaniva v mieste aplikácie.

Kyselina hyalurónová (lokálne)

Kyselina hyalurónová (tiež hyaluronát, hyaluronan, HA) je nesulfátovaný glykozaminoglykán, ktorý je najdôležitejšou zložkou medzibunkovej hmoty. Nakoľko ide o veľmi veľkú molekulu, dokáže zadržiavať veľké množstvo tekutiny.

Obrázok 8: Schéma účinku lokálne aplikovaného komplexu zink-hyaluronát v rámci podpory hojenia rán. (zdroj: curiosin.com)

HA  je základnou stavebnou zložkou kože a spojivového tkaniva, pričom zodpovedá za ich celistvosť a následnú regeneráciu po poranení. Pri hojení a obnove tkanív v akútnych ranách i nehojacich sa chronických defektoch je nevyhnutným predpokladom zhojenia invázia zápalových buniek. Regulácie týchto mechanizmov sa zúčastňujú aj glykozaminoglykány, predovšetkým HA.

Pri poranení kože a slizničných epitelov dochádza k masívnemu zvýšeniu lokálnej produkcie a depozícii HA do extraceleulárnej matrix epiteliálnymi bunkami. Dochádza tak k reepitelizácii defektov migráciou dlaždicových buniek z okolia.

Obrázok 9: Účinok 0,2% w/v [g/l] roztoku hyaluronanu sodného a hyaluronanu zinočnatého na množstvo mikroorganizmov (CFU/ml, in vitro). (zdroj: curiosin.com)

Zinok (lokálne)

Zinok zodpovedá za urýchľovanie epitelizácie, teda konečnej fázy hojenia. Je preukázané, že zinok sa prostredníctvom metaloenzýmov podieľa na hojení rany vo všetkých štádiách.

Vo včasnej fáze po poranení sa uplatňuje od zinku závislá alkalická fosfatáza. Tento enzým uvoľnený z epitelových buniek poškodeného tkaniva katalyzuje defosforyláciu AMP za vzniku adenozínu, ktorý má výrazné protizápalové účinky a podieľa sa na ukončení zápalovej fázy hojenia rán. Od zinku dependentná alkalická fosfatáza je však aj senzitívnym markerom angiogenézy asociovanej s novotvorbou spojivového tkaniva.

Zinok (substitúcia)

Zinok patrí medzi biogénne, tzv. prechodné prvky a na rozdiel od ostatných esenciálnych mikroelementov sa v biologických systémoch vyskytuje len ako dvojmocný katión (Zn2+). Neprítomnosť oxido-redukčnej povahy mu umožňuje univerzálne zapojenie do takmer všetkých procesov v biologických systémoch, a to pri súčasnom zachovaní jeho nízkej toxicity.

Všeobecne platí, že zinok je nevyhnutný na optimálne fungovanie ľudského organizmu. Aj jeho mierny deficit môže viesť k poruchám mnohých biochemických pochodov prejavujúcich sa okrem iného zvýšenou vnímavosťou na infekcie a zvýšeným oxidačným stresom.

Zinok zodpovedá za urýchľovanie epitelizácie, teda konečnej fázy hojenia. Je preukázané, že zinok sa prostredníctvom metaloenzýmov podieľa na hojení rany vo všetkých štádiách.

Vo včasnej fáze po poranení sa uplatňuje od zinku závislá alkalická fosfatáza. Tento enzým uvoľnený z epitelových buniek poškodeného tkaniva katalyzuje defosforyláciu AMP za vzniku adenozínu, ktorý má výrazné protizápalové účinky a podieľa sa na ukončení zápalovej fázy hojenia rán.

Od zinku dependentná alkalická fosfatáza je však aj senzitívnym markerom angiogenézy asociovanej s novotvorbou spojivového tkaniva.

Obrázok 10: Funkcie zinku v rámci podpory hojenia rán. (zdroj: mdpi.com).

Aktivita metaloproteináz spojivového tkaniva sa výrazne zvyšuje po poranení kože a tieto na zinku závislé proteolytické enzýmy sa spolupodieľajú na debridmente rany a rekonštrukcii medzibunkovej hmoty. Tak tvorba granulačného tkaniva, ako aj reepitelizácia rany a remodelovacie vytvorenie spojivového tkaniva vyžadujú možnosť migrácie buniek a degradácia matrixu metaloproteinázami, ktoré špecificky štiepia bielkoviny medzibunkovej hmoty (kolagén, elastín, laminín atď.), pohyb nových buniek v hojacej sa rane umožňuje.

DNA a RNA polymerázy, rovnako ako rôzne transkripčné faktory, obsahujú domény charakteru zinkových prstov a spoločne regulujú transkripciu génov kódujúcich kľúčové proteíny podieľajúce sa na procesoch hojenia rán (napr. gény bunkovej replikácie a gény proteínov medzibunkovej hmoty).

Okrem priameho vplyvu na zložky imunitného systému sa zinok viacerými mechanizmami veľmi účinne zapája aj do antioxidačného obranného systému organizmu. Tvorí súčasť enzýmu superoxiddismutáza, ktorý patrí medzi základné endogénne antioxidačné mechanizmy.

Alantoín (lokálne)

Alantoín podporuje hojenie rán, má epitelizačný účinok a zväčšuje kapacitu tkaniva viazať vodu. Navyše má keratolytický a penetráciu podporujúci účinok, ktorý zvyšuje efektivitu súbežne podávaných liečiv. Okrem toho má alantoín upokojujúci účinok na svrbenie, často sprevádzajúce tvorbu jaziev.

Alantoín je určený na jazvy po zahojení poranenia. Používa sa:

  • na hypertrofické jazvy (nepresahujú poranenú oblasť), keloidné jazvy (presahujú poranenú oblasť), pohyblivosť obmedzujúce a kozmeticky zohyzďujúce jazvy po operáciách, amputáciách, popáleninách a úrazoch,
  • pri skrátení šliach spôsobenom úrazom alebo ochorením (napr. Dupuytrenova kontraktúra), ako aj na jazvovité stiahnutia (atrofické jazvy). 
 

Systémová enzýmová terapia (substitúcia)

 

Silikón (lokálne)

K starostlivosti o rany patrí aj starostlivosť o jazvy. V tejto skupine je možné v rámci asistovaného samoliečenia a doplnkového poradenstva využiť lieky a zdravotnícke pomôcky na báze silikónu.

Silikónový gél sa v praxi využíva ako remodelujúci materiál na patologické jazvy. Indikuje sa na liečbu hypertrofických jaziev a keloidov.

Zdieľať

Zadajte frázu, ktorú hľadáte a stlačte enter

Shopping Cart

Žiadne produkty v košíku.