Chrípka je akútne vírusové ochorenie, u ľudí najčastejšie spôsobené chrípkovými vírusmi typu A, B, menej často C. Ide o vysoko nákazlivé infekčné ochorenie, ktoré sa šíri kvapôčkovou infekciou.

U jednotlivých vírusov chrípky dochádza každoročne ku genetickým mutáciám, čo znižuje účinnosť očkovania proti chrípke (ako najdokonalejšieho nástroja prevencie) a vedie k riziku epidémií či pandémií.

Najrizikovejšou skupinou sú osoby nad 65 rokov a osoby akéhokoľvek veku (vrátane detí) trpiace iným závažným chronickým ochorením (chronické choroby srdca a ciev, dýchacieho systému, diabetes mellitus a podobne).

Inkubačná doba chrípky je 12 hodín až 3 dni. Začiatok je náhly, s horúčkou 38–40 °C, ktorú často sprevádza zimnica, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, pocit sucha a škriabania v krku, rinofaryngitída a dráždivý, suchý kašeľ. Pri správnej liečbe sa teplota normalizuje v priebehu 3–5 dní. Ďalšie menované príznaky ustupujú do 7–10 dní a celková únava môže pretrvávať až 2–4 týždne.

Chrípka môže mať prejavy aj na iných orgánových sústavách (predovšetkým v rámci GIT). V niektorých prípadoch sú tieto symptómy dominantnejšie, ako príznaky na dýchacom systéme.

Pri liečbe chrípky je dôležitý telesný aj duševný pokoj a oddych, dostatočné množstvo tekutín, ľahká strava, prípadne zvýšený príjem vybraných mikronutrientov. V rámci symptomatickej liečby sa uplatňujú predovšetkým analgetiká-antipyretiká, rehydratačné prípravky, antiseptiká a antiflogistiká na lokálnu aplikáciu, nosové dekongestíva, prípadne iné prípravky na podpornú a doplnkovú liečbu.

Antitusiká nie sú v prípade suchého kašľa vhodné na liečbu, a to predovšetkým v počiatočných fázach ochorenia, nakoľko môžu komplikovať odstraňovanie sekrétov z dýchacích ciest.

V rámci prevencie chrípky dominuje každosezónne očkovanie aktuálnou verziou vakcíny a v čase zvýšeného rizika nákazy tiež dostatočná hygiena, dezinfekcia rúk, mechanická ochrana dýchacích ciest a vyhýbanie sa pobytu na rizikových miestach s vysokou pravdepodobnosťou nákazy.

• anilínové analgetiká (paracetamol),
• nesteroidovéantiflogistiká (ibuprofén, naproxén a pod.),
• salicyláty (kyselina acetylsalicylová).

Rehydratačné prípravky (systémovo)

Základom rehydratačnej terapie je podávanie dostatočného množstva tekutín doplnených v prípade potreby elektrolytmi tak, aby boli dostatočne zabezpečené potreby organizmu pri dehydratácii.

Dehydratácia je definovaná ako absolútna alebo relatívna strata objemu telových tekutín a elektrolytov, ktorá môže predstavovať ohrozenie zdravia a života postihnutej osoby. K dehydratácii dochádza v dôsledku zvýšených strát tekutín (horúčka, nadmerné potenie, zvýšená diuréza, hnačka, zvracanie a pod.), zníženého príjmu tekutín alebo iných príčin.

V rámci asistovaného samoliečenia je možné indikovať perorálnu rehydratáciu vo forme tzv. orálnych rehydratačných roztokov (ORS). V praxi sa využívajú prípravky, ktorých zloženie zodpovedá odporúčaniam niektorej z troch najvýznamnejších spoločností: European Society ofPediatricGastroenterology and Nutrition (ESPGHAN), AmericanAcademyofPediatrics (AAP) a WorldHealthOrganization (WHO).

Antiseptiká, antiflogistiká a antibiotiká (lokálne)

Antiseptiká-antiflogistiká sa používajú pri zápaloch a opuchoch dutiny ústnej, hltanu, pri zápaloch ďasien, paradentóze, zápaloch mandlí (vrátane sekundárnych ťažkostí po chemoterapii alebo rádioterapii), predovšetkým pri chorobách z nachladnutia. Ďalšou oblasťou použitia je podporná liečba pri konzervatívnom a extraktívnom zubnom ošetrení a zápaloch sliznice.

Antiseptiká-antiflogistiká pri lokálnej aplikácii vykazujú silný analgetický, antimikrobiálny a protizápalový účinok (na rozdiel od bežných antiseptík, ktoré nepôsobia protizápalovo), čím redukujú zápalový edém a bolesť spojenú so zápalom rôzneho pôvodu.

U niektorých antiseptík-antiflogistík boli tiež zadokumentované antimikrobiálne účinky, čiže ich použitie pri infekciách v oblasti hrdla majú nielen symptomatické, ale aj kauzálne pôsobenie. Súčasťou kombinovaných prípravkov môžu byť aj lokálne baktericídne antibiotiká. Používanie lokálnych laryngologík z tejto skupiny by malo byť časovo obmedzené na prvých niekoľko dní trvania akútnej infekcie. Ich dlhodobé používanie sa neodporúča.

Nosové dekongestíva (systémovo)

V prípade kombinácie príznakov chrípky, medzi ktorými figuruje opuch nosa a prínosových dutín súbežne s bolesťou tváre, prípadne bolesťami hlavy, svalov a kĺbov, je terapeuticky vhodné odporučiť krátkodobé použitie kombinovaných prípravkov s obsahom systémového dekongestíva a analgetika-antipyretika.

Z analgetík-antipyretík je najvhodnejšou terapeutickou voľbou paracetamol. Ten nemá dráždivý účinok na žalúdok a tráviaci trakt a navyše podporuje tzv. navodenú diaforézu, čiže potnú kúru (liečbu potením), ktorá je terapeuticky výhodná najmä pri vírusových infekciách.

Z dekongestív sa aktuálne terapeuticky používajú fenylefrín a pseudoefedrín. V prípade pseudoefedrínu sa zníženie opuchu nosa a okolitých tkanív dá očakávať pri dávke 60 mg. Fenylefrín vyvoláva dekongesciu už pri dávke 10 mg, čo je bežná dávka zastúpená v kombinovaných prípravkoch. Fenylefrín dosahuje svoj účinok (na rozdiel od pseudoefedrínu) priamym mechanizmom, čo dáva predpoklad pre rýchlejší nástup účinku.

Systémové dekongestíva kombinované s analgetikami-antipyretikami sa indikujú aj pri liečbe zápalu stredného ucha. Sú určené iba na krátkodobé užitie, dlhodobé užívanie sa neodporúča.

Nosové dekongestíva (lokálne)

Na lokálnu dekongesciu je možné použiť primárne vazoaktívne dekongestíva, prípadne ich je možné doplniť alebo nahradiť hypertonickými roztokmi.

Vazoaktívne nosové dekongestíva sú liečivá, ktoré sa používajú na symptomatickú liečbu príznakov akútnej rinitídy, vazomotorickej rinitídy, alergickej rinitídy, paranazálnej sínusitídy, chrípky a iných ochorení sprevádzaných opuchom sliznice nosovej dutiny a prínosových dutín a sťaženým dýchaním.

Patria medzi liečivá s α-sympatomimetickým účinkom, ktoré cestou vazokonstrikcie okamžite znižujú opuch sliznice nosa, čo vedie k rýchlej a dlhotrvajúcej dekongescii sliznice nosových ciest.

Hypertonické nosové roztoky sa používajú pri symptomatickej liečbe príznakov akútnej rinitídy, vazomotorickej rinitídy, paranazálnej sínusitídy, chrípky a iných ochorení sprevádzaných opuchom sliznice nosovej dutiny a prínosových dutín a sťaženým dýchaním.

Na rozdiel od izotonických nosových roztokov, ktoré sa využívajú na bežnú hygienu nosovej dutiny, nie sú určené na dlhodobé používanie, ale aplikujú sa iba v čase zvýšenej tvorby a hromadenia sekrétu rôznej viskozity v nosovej dutine a v paranazálnych dutinách.

Podstata ich účinku spočíva vo využití koncentračného gradientu, kedy voda ako hlavná objemová zložka sekrétu opúšťa dutiny smerom k miestu s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc (v tomto prípade hypertonického nosového prípravku).

Hypertonické roztoky sú vhodnou alternatívou pre osoby, ktoré netolerujú alebo majú kontraindikované použitie vazoaktívnych dekongestív zo skupiny sympatomimetík (osoby s vysokým krvným tlakom, osoby s glaukómom a podobne).

Hypertonické nosové roztoky zároveň predstavujú alternatívu pre pacientov, ktorí sa snažia zbaviť závislosti na vazoaktívnych dekongestívach, resp. pre osoby, ktoré sa chcú vyhnúť dlhodobejšiemu použitiu týchto liekov.