Bolesť hlavy spravidla vzniká v senzitívnych štruktúrach hlavy nociceptívnou stimuláciou rôzneho pôvodu. Najväčšiu skupinu tvoria primárne bolesti hlavy, pri ktorých sa nezisťuje žiadna štrukturálna lézia, ani celkové ochorenie. So stúpajúcim vekom pribúda výskyt sekundárnych bolestí hlavy, ktoré môže vážne ohroziť zdravie a často aj život pacienta.

Akútnymi bolesťami hlavy vo forme častých epizód, resp. záchvatov trpí 15 % až 20 % populácie. Tieto bolesti hlavy sa označujú ako primárne alebo funkčné, lebo ich primárnou príčinou je porucha neuroregulačných funkcií. Bolesť hlavy je ich hlavným a často len jediným príznakom.

Najčastejšie primárne bolesti hlavy sú migréna a tenzná bolesť hlavy, zriedkavejšie sa vyskytuje tzv. cluster headache.

Obrázok 1: Klasifikácia bolestí hlavy. (zdroj: solen.sk)

Migréna je chronické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi intenzívnych jednostranných, zvyčajne pulzujúcich bolestí hlavy. Tieto sú spravidla sprevádzané nauzeou, fotofóbiou a rôznymi ďalšími neurologickými, gastrointestinálnymi a vegetatívnymi príznakmi.

Migréna

Atak migrény trvá 4 – 72 hodín. Pri trvaní nad 72 hod. ide o status migrenosus. Medzi záchvatmi pacienti spravidla nemajú žiadne zdravotné ťažkosti. Bolesť má najčastejšie pulzujúci charakter, ale môže byť aj tlaková, tupá alebo aj pichavá.

Tenzná bolesť hlavy

Tenzná bolesť hlavy sa manifestuje opakovanou bolesťou hlavy, ktorú pacienti charakterizujú ako tupú. Pacienti majú pocit obojstranného bolestivého difúzneho napätia hlavy, často vo forme „čiapky“. Bolesť pacienti popisujú ako zovretie, tlak, napätie, ktoré je najvýraznejšie v okcipitálnej oblasti. Niekedy majú pacienti svalové spazmy v oblasti šijového a perikraniálneho svalstva.

Cluster headache

Cluster headache je charakterizovaná veľmi silnou akútnou krutou striktne unilaterálnou bolesťou v orbitálnej, supraorbitálnej a temporálnej oblasti. Záchvat tejto bolesti trvá 15 až 180 min. V priebehu 24 hodín sa vyskytuje 1 až 8-krát, často v noci. Bolesť je združená so slzením, zdurením nosnej sliznice, rhinoreou, potením na čele a tvári a opuchom viečka. Pacienti sú pre veľkú intenzitu bolesti agitovaní, snažia sa chodiť, lebo bolesti sú výraznejšie v ľahu. Ataky prichádzajú v sériách (tzv. klastroch), ktoré trvajú najčastejšie 4 − 8 týždňov. Medzi nimi sú obdobia v plnej remisii v trvaní mesiacov až rokov.

Obrázok 2: Klinické príznaky a charakteristiky hlavných typov bolestí hlavy. (zdroj: solen.sk)

V rámci manažmentu bolesti hlavy sa uplatňujú predovšetkým analgetiká na systémové podanie, často v kombináciách, resp. s využitím adjuvantných liečiv. Zároveň sa uplatňujú nefarmakologické postupy a významnú rolu hrajú tiež režimové opatrenia.

Obrázok 3: Mechanizmus analgetík-antiflogistík (NSA). (zdroj: springer.com)

Systémové analgetiká-antireumatiká (nesteroidové antiflogistiká, NSA) na perorálne použitie potláčajú bolesť cestou neselektívneho tlmenia aktivity enzýmu COX s následným znížením syntézy prostaglandínov.

Nesteroidové antiflogistiká:

• sú dostupné aj vo formách s rýchlym nástupom analgetického účinku,
• majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť analgetického účinku (podľa hodnoty NNT),
• dosiahnu výraznejší protizápalový účinok oproti lokálne aplikovaným NSA,
• sú kombinovateľné s paracetamolom a adjuvantnými liečivami.

Nástup analgetického účinku bežných perorálnych foriem sa pohybuje v intervale 30-60 minút. Výnimku tvoria liekové formy s rýchlym nástupom účinku, ktorý sa pohybuje v intervale 10-20 minút.

Obrázok 4: Pravdepodobnosť dosiahnutia analgézie podľa parametra Number Need to Treat (NNT). Čím je hodnota NNT nižšia, tým je vyššia pravdepodobnosť subjektívnej úľavy od bolesti u pacienta. (zdroj: pharmaceutical-journal.com)

Použitie systémových analgetík-antireumatík by vzhľadom na ich riziká malo byť časovo aj dávkovo obmedzené.

Paracetamol

Analgetický účinok paracetamolu nie je ešte presne objasnený, avšak predpokladá sa, že pôsobí inou cestou ako tlmením aktivity enzýmu COX na periférii.

Paracetamol je možné použiť na perorálne podanie samostatne a jeho analgetický efekt je možné zvýšiť pridaním adjuvantných liečiv. Príkladom je kofeín, ktorý signifikantne zvyšuje analgetickú účinnosť paracetamolu. Medzi ďalšie vhodné adjuvanciá zaraďujeme napríklad propyfenazón.

Použitie paracetamolu, na rozdiel od NSA, nie je časovo obmedzený. Naopak v prípade prekročenia maximálnych jednotlivých a denných dávok vykazuje paracetamol vyššiu mieru rizikovosti.

Magnézium (substitúcia)

Záchvat migrény začína v CNS na úrovni mozgového kmeňa. Spúšťa sa v prípade, že neuróny sú v stave zvýšenej dráždivosti, čiže je prítomná zvýšená aktivácia NMDA receptorov. V prípade nedostatku magnézia sa dostáva do bunky nadmerné množstvo vápnika, čím sa dosiahne zvýšená excitabilita neurónu. V tejto fáze sa spravidla objavuje aura, ktorá predchádza záchvatu migrény.

Nadmerné podráždenie neurónov v oblasti mozgového kmeňa má za následok vyplavenie väčšieho množstva sérotonínu, ktorý spôsobí zvýšenú dilatáciu ciev, ktorá je zodpovedná za hlavný prejav migrény – pulzujúcu silnú bolesť hlavy.

V prípade prísunu dostatočného množstva magnézia sa blokujú NMDA receptory, čím nedochádza k stavom zvýšenej excitability neurónov a rozvinutiu záchvatu migrény.

V prípade rozvinutého záchvatu migrény magnézium tlmí vylučovanie sérotonínu, takže nedochádza k výraznému rozšíreniu ciev, čím sa priebeh záchvatu migrény zmierňuje.

Ľudia, ktorí trpia migrénami, majú jednak nižšiu hladinu magnézia v sére počas záchvatu migrény a jednak aj nižšie hodnoty koncentrácie intracelulárneho magnézia aj v mimozáchvatovom období.

Magnézium predstavuje terapeutickú voľbu u tehotných žien, kde je kvôli kontraindikáciám nepoužiteľná väčšina špecifických antimigreník a analgetík. Magnézium má zároveň preukázaný preventívny účinok týkajúci sa migrény spojenej s menštruáciou.

Obrázok 5: Závislosť medzi prijatou dávkou magnézia a mierou vstrebávania a biologická dostupnosť jednotlivých foriem magnézia. (zdroj: skp-casopis.sk)

Rimbaba obyčajná (partenolid)

Z fytofarmák používaných v tradičnom liečiteľstve má schválené zdravotné tvrdenie podpora analgetického pôsobenia pri záchvatovitých bolestiach hlavy jedine rimbaba obyčajná (Tanacetum partenium).

Rimbaba obyčajná obsahuje aktívnu látku partenolid, ktorá dokáže tlmiť nadmernú dilatáciu ciev cestou inhibície sérotonínu, čím tlmí záchvaty migrény. Partenolid ľahko prechádza cez bunkovú membránu.

Obrázok 6: Rimbaba obyčajná obsahuje aktívnu látku partenolid, ktorá dokáže tlmiť nadmernú dilatáciu ciev cestou inhibície sérotonínu, čím tlmí záchvaty migrény. (zdroj: en.wikipedia.org)

Partenolid patrí medzi seskviterpény a účinkuje ako antagonista 5HT receptorov pre sérotonín. Zároveň blokuje NO kaskádu a následné uvoľnenie prozápalových cytokínov (TNF-alfa a IL-6), ktoré zohrávajú úlohu v patogenéze migrény.

Partenolid zároveň pôsobí ako parciálny agonista a znižuje tak aktivitu senzorických neurónov, ktorých dráždenie môže zohrávať úlohu pri nástupe záchvatu migrény.

Prípravky s obsahom rimbaby obyčajnej je možné využiť ako podporu prevencie výskytu záchvatov migrény a tiež na zmiernenie príznakov už manifestovaného záchvatu migrény a príbuzných bolestí hlavy.

Z ďalších fytofarmák, ktoré vykazujú analgetické pôsobenie a sú využiteľné pri bolestiach hlavy patrí medzi používané pravenka latnatá (Andrographis paniculata).

Prípravky s obsahom uvedených rastlín je možné používať v prípade výskytu bolestí hlavy charakteru migrény aj u detí od 3 rokov.