Správna dispenzácia: Alergické stavy

Pojem rinitída (nádcha) vyjadruje zápalové postihnutie nosovej sliznice, ktoré sprevádzajú príznaky kýchania, výtoku z nosa a upchanie nosa. Pojmom chronická rinitída označujeme stav, kedy príznaky pretrvávajú aspoň hodinu denne po dobu 2 týždňov.

Klinická definícia alergickej rinitídy hovorí o súbore nosových príznakov, ktoré sú preukázateľne vyvolané expozíciou alergénom. Patofyziologicky je alergická rinitída typom chronickej rinitídy, ktorú podmieňujú humorálne aj celulárne alergické mechanizmy.

Kontakt s alergénom vyvolá alergický zápal nosovej sliznice u predtým senzibilizovaného jedinca. Senzibilizácia znamená prítomnosť alergénovo špecifickej protilátky (IgE) v sére alebo priamo v sliznici horných dýchacích ciest, viazanú na mastocyty.

Skorá fáza alergickej zápalovej reakcie je vyvolaná vazoaktívnymi mediátormi (histamín, prostaglandín a leukotrién). Tieto látky spôsobujú vazodilatáciu s extravazáciou plazmy, následkom čoho je sliznica nosa zdurená, začervenaná a tvorí sa vodový sekrét. Zápalové mediátory súčasne dráždia nervové zakončenia, čím provokujú svrbenie a kýchanie.

Obrázok 1: Klasifikácia alergickej nádchy podľa ARIA (Allergic Rhinitis and its Impact on Asthma).

 

Neskorá fáza zápalu nastupuje po niekoľkých hodinách od expozície a je spojená aktiváciou celého radu buniek ako sú T-lymfocyty, mastocyty, bazofily, eozinofily, ale aj endotelové a epitelové bunky.

Typickými symptómami alergickej rinitídy sú predovšetkým výtok z nosa vodového charakteru (rinorea), svrbenie nosa, kýchanie a nosová obštrukcia (kongescia).

Základom terapie alergickej rinitídy je potlačenie histamínovej reakcie, ktorá sa dá dosiahnuť lokálnou aplikáciou nosových liekov s obsahom H1-antihistaminík (napr. azelastín), ktorá je v prípade potreby doplnená systémovým podaním H1-antihistaminík (napr. loratadín).

U perorálnych foriem je nástup účinku o niečo oneskorený v porovnaní s lokálnou aplikáciou, avšak vykazuje vyššiu intenzitu a dlhšie pôsobenie.

Obrázok 2: Schéma patofyzilógie alergickej nádchy a porovnanie symptómov alergickej a vírusovej rinitídy.

 

Najúčinnejšou protizápalovou terapiou je aplikácia nosových liekov s obsahom kortikoidov (napr. flutikazónu). Pri dlhodobom podávaní majú až dvojnásobne vyššiu účinnosť v porovnaní s perorálnymi H1-antihistaminikami.

V rámci doplnkovej liečby sa odporúča substitúcia zinkom, ktorá môže zmierňovať príznaky alergickej nádchy, resp. môže redukovať počet atakov počas sezóny. Možné je tiež podporné podávanie probiotík. Popri liečbe sa uplatňujú aj pomôcky na čistenie nosovej dutiny a bežnú nosovú hygienu.

Alergické dermatitídy a ekzémy

Alergia je prehnaná, neprimeraná reakcia imunitného systému organizmu na látky, s ktorými sa bežne stretávame v našom prostredí. Spôsobuje ju nesprávne aktivovanie protilátok zo skupiny imunoglobulínu E (IgE) vplyvom daného alergénu. Spektrum prejavov alergických reakcií je veľmi široké, a to od kožných reakcií alebo zmien na slizniciach až po anafylaktické reakcie, ktoré môžu postihnutého ohrozovať na živote.

Alergická reakcia je hypersenzitívna reakcia organizmu na antigény bežne prítomné v prostredí. Imunitná odpoveď je regulovaná aj neuroendokrinnými a psychickými vplyvmi, ako aj výživou.

Kontaktný kožný ekzém je neinfekčná zápalová dermatóza s maximom zmien v epidermis a koriu, vznikajúca u osôb so zmenenou reaktivitou kože. Pacient je senzibilizovaný predchádzajúcim kontaktom s vyvolávajúcou substanciou (kontaktným alergénom).

Opakovaným kontaktom s alergénom vzniká akútna alebo chronická zápalová kontaktná reakcia. Pri akútnom priebehu dominujú exudatívno-zápalové prejavy (erytrém, edém, mokvanie, krusty), pri chronickom priebehu proliferatívno-zápalové prejavy (erytrém, deskvamácia, lichenifikácia).

Obrázok 3: Podobnosti a rozdiely medzi atopickou a kontaktnou dermatitídou (www.verywellhealth.com).

 

Atopická dermatitída je chronické ochorenie, charakterizované recidivujúcim, zápalovým postihnutím kože, sprevádzané s torpídnym pruritom. Do klinického obrazu patrí suchosť kože (xeróza), ktorá je typickým prejavom zdravej aj postihnutej kože atopického pacienta.

Medzi akútne kožné dermatitídy s najčastejším výskytom patrí urtikária (žihľavka). Charakterizovaná je exantematickým výsevom typických eflorescencií, z ktorých primárnou je urtika v podobe ružového až červeného pupenca s pomerne presným ohraničením a výrazným pruritom. Niekedy sa urtikária označuje ako pseudoalergická kožná reakcia.

Osobitným typom alergických dermatitíd je solárna alergia (fotodermatóza). Ide o reakciu imunitného systému na slnečné žiarenie alebo arteficiálny slnečný zdroj. Kožné prejavy vznikajú na koži exponovanej UV žiareniu. Vo väčšine prípadov má charakter fototoxickej dermatitídy (zápalová reakcia nemá imunologický podklad), výrazne menej sa manifestuje ako fotoalergická reakcia (imunitná reakcia po kontakte s fotosenzibilizujúcou látkou).

Obrázok 4: Hlavné znaky diferenciálnej diagnózy urtikárie a iných kožných ochorení s podobnou symptomatológiou.

 

Základom terapie kontaktnej dermatitídy je eliminácia styku s alergénom. Používajú sa lokálne alebo systémové H1-antihistaminiká, ktoré je možné vo vybraných prípadoch doplniť kortikoidmi s protizápalovým pôsobením.

V prípade atopického ekzému neexistuje univerzálny terapeutický postup. Základom je uplatňovanie základných pravidiel životosprávy a bežnej hygieny. Osobitnú každodennú starostlivosť si vyžaduje xeróza, ktorá je pre atopiu príznačná. Až v ďalšom slede sa krátkodobo môžu indikovať lieky zo skupiny systémových H1-antihistaminík, výnimočnejšie je použitie protizápalových liečiv.

rámci doplnkovej liečby sa odporúča substitúcia zinkom, ktorá môže napomáhať regenerácii kože. Možné je tiež podporné podávanie probiotík. Na podporu liečby sa môžu uplatňovať prípravky charakteru liečebnej kozmetiky.

Základné rozdiely v prejavoch histamínovej intolerancie a potravinovej alergie

Najčastejšími príznakmi sú:
● problémy so zaspávaním
● nervozita
● opuch sliznice, upchatý nos
● únava
● kožné prejavy – svrbenie, vyrážky, fľaky
● búšenie srdca alebo zmena srdcového rytmu
● zmeny krvného tlaku
● ťažkosti s dýchaním
● tráviace problémy
● HIT býva často sprevádzaná intoleranciou gluténu alebo laktózy

Najčastejšie príznaky potravinovej alergie:
● nevoľnosti a vracanie
● bolesť brucha a koliky
● reflux (pálenie žáhy)
● plynatosť
● hnačka
● afty
● kožné prejavy – svrbenie, žihľavka, ekzém
● dýchacie ťažkosti – nádcha, opuch nosa, kašeľ, bronchiálna astma
● orálny alergický syndróm – opuch, začervenanie a svrbenie pier a úst
● anafylaktická reakcia

Možnosti asistovaného samoliečenia a doplnkovej starostlivosti

H1-antihistaminiká (systémovo)

Systémové H1-antihistaminiká sú liečivá so selektívnymi antagonistickými účinkami na H1 receptoroch pre histamín na periférii. Výsledným efektom ich pôsobenia je inhibícia syntézy a uvoľňovania histamínu.

H1-antihistaminiká sú indikované na symptomatickú liečbu sezónnej alergickej rinitídy, pričom potláčajú celé spektrum príznakov (kýchanie, sťažené dýchanie, pálenie a svrbenie sliznice nosa a očí). Môžu sa používať aj v rámci manažmentu chronickej alergickej rinitídy.

Lokálne H1-antihistaminiká sú taktiež indikované na liečbu alergických a svrbivých prejavov pokožky pri jej podráždení vyvolanom nadmerným opaľovaním, popáleninami prvého stupňa, uštipnutím a bodnutím hmyzom, urtikáriou a na iné svrbivé prejavy pokožky rôznej etiológie, svrbivý ekzém a ovčie kiahne.

Systémové H1-antihistaminiká sú použiteľné aj u detí, pričom je potrebné prispôsobiť dávku a aplikačnú formu veku dieťaťa. Do veku 6 rokov sa uprednostňuje systémové podávanie H1-antihistaminík pred ich aplikáciou vo forme lokálnych prípravkov.

V prípade potreby je použitie systémových H1-antihistaminík možné kombinovať aj s lokálnou aplikáciou H1-antihistaminík a/alebo kortikoidov.

H1-antihistaminiká (lokálne)

V prípade H1-antihistaminík je možnosť použiť lokálne pôsobiace liečivá. Tie rovnako inhibujú syntézu alebo uvoľňovanie chemických mediátorov, ktoré sa zúčastňujú alergických reakcií v skorej a v neskorej fáze (okrem histamínu taktiež leukotriény, inhibítory PAF a sérotonín).

Sú vhodné na symptomatickú liečbu sezónnej alergickej rinitídy (vrátane sennej nádchy), ako aj chronickej alergickej rinitídy. Existujú lokálne formy pre aplikáciu do nosovej dutiny a tiež formy na topickú aplikáciu. Nasálne H1-antihistaminiká je možné lokálne aplikovať aj dlhodobo bez rizika vzniku závislosti alebo trofických zmien na nosovej sliznici.

Lokálne H1-antihistaminiká je možné aplikovať v prípade potreby aj do očí v podobe očných roztokových instilácií. V rámci asistovaného samoliečenia je takáto intervencia odporúčaná, pokiaľ dochádza k prejavom alergickej konjuktivitídy (svrbenie, začervenanie a opuch očí, nadmerné slzenie), ktoré nie je zvládnuteľné kombináciou nazálnych a perorálnych H1-antihistimík.

Glukokortikoidy (lokálne)


Glukokortikoidy vykazujú silné protizápalové účinky tým, že pôsobia prostredníctvom glukokortikoidového receptora. Výsledkom účinku je blokovanie tvorby mediátorov zápalu a alergickej reakcie – histamínu, prostaglandínov, leukotriénov, PAF a tryptázy.

Vhodné sú v prípade silnejšieho alergického ataku, kedy nestačí pôsobenie bežných H1-antihistaminík. Indikované by mali byť aj v prípade, ak sa predpokladá dlhšie trvajúca expozícia spúšťačom alergickej reakcie, alebo u osôb, u ktorých sa očakáva dlhodobejšie pretrvávanie alergického ataku.

Zaradenie lokálnych glukokortikoidov do terapeutickej schémy pri alergickej nádche je žiaduce aj v prípade, ak má pacient súčasne diagnostikovanú aj astmu. V tomto prípade sa pravidelným používaním lokálnych glukokortikoidov znižuje pravdepodobnosť exacerbácie astmy.

V prípade kožných alergií sa topické glukokortikoidy používajú na symptomatickú úľavu pri zápaloch a svrbení, najmä v miestach s tenkou kožou (tvár, intertrigózne miesta). Sú vhodné i na dlhodobé použitie v týchto indikáciách: ľahká až stredne ťažká atopická dermatitída, kontaktná dermatitída, ľahká numulárna dermatitída, seboroická dermatitída, zápalové dermatózy, intertrigo, lichen planus, lupus erythematodes discoides, senilný pruritus, anogenitálny pruritus, psoriáza.

Pomôcky na nosovú hygienu

Jedným z najzásadnejších režimových opatrení v rámci celkového manažmentu alergickej rinitídy patrí pravidelná a zvýšená hygiena nosovej dutiny.

Základnou úlohou prípravkou na bežnú nosovú hygienu je očista nosovej sliznice spojená s mechanickým odstránením spúšťača alergickej reakcie (prach, roztoče, peľ, fragmenty tkanív zvierat a podobne).

Samotné ochorenie ako aj používanie lokálnych liekov proti alergickej nádche môže viesť ku zvýšenému vysušovaniu nosovej sliznice. Pravidelné používanie izotonických prípravkov na nosovú hygienu významne zmierňuje vysušovanie nosového epitelu a následné komplikácie.

V prípade nadmerného vysušovania nosovej sliznice je vhodné použiť prípravky na nosovú hygienu s prídavkom látok zmierňujúcich poškodenie sliznice nosovej dutiny (napr. extrakt z aloe vera).

Prípravky na nosovú hygienu by sa mali používať pred každou aplikáciou lokálnych liečiv proti alergickej nádche. Okrem toho sa používajú priebežne počas dňa v intenzite, ktorá zabezpečí čo najmenej výraznú manifestáciu príznakov alergickej nádchy.

Zvýšenú potrebu používania prípravkov na lokálnu nosovú hygienu zaznamenávame u osôb, ktoré sú permanentne vystavené pôsobeniu alergénov, a rovnako u ľudí pohybujúcich sa v prostredí predstavujúcom zvýšenú záťaž pre nosovú sliznicu (prašné prostredie, pobyt pri klimatizácii, cestovanie v dopravných prostriedkoch a podobne).

Probiotiká (substitúcia)

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré podávané v dostatočnom množstve majú preukázateľne priaznivý účinok na hostiteľa (príjemcu). V podstate ide o také baktérie, ktoré svojou prítomnosťou v organizme potláčajú rast patogénnych mikroorganizmov a majú aj ďalšie priaznivé účinky na organizmus človeka. Pre komplexné označenie ľudskej mikroflóry sa používa výraz mikrobiota.

 

Medzi rizikové skupiny z pohľadu atopickej dermatitídy patria práve deti rodičov atopikov, alergikov a astmatikov.

 

V prípade spomínaného rizika sa odporúča matke užívanie špecifických kmeňov baktérií mliečneho kvasenia počas 3. trimestra (v ideálnom prípade od 20. týždňa). Dieťa by malo užívať probiotické baktérie od narodenia počas prvých 6 mesiacov.

 

Účinnými sa ukazujú byť probiotické kmene Lactobacillus rhamnosus LGG® a Bifidobacterium lactis BB-12®. Substitúcia uvedenej kombinácie probiotických kmeňov počas tehotenstva a v dojčenskom veku môže znížiť výskyt atopie u predisponovaných detí až o polovicu.

Deti, ktoré sú nedojčené alebo narodené cisárskym rezom (popr. predčasne narodené) a deti, ktoré trpia alergickými alebo atopickými ochoreniami majú pozmenené zloženie črevnej mikrobioty. Je u nich pozorovaný menší podiel bifidobaktérií na úkor rodov Clostridium alebo Staphylococcus. Toto zistenie viedlo ku koncepcii podávania probiotík u týchto skupín detí, obzvlášť u detí, ktoré nie sú dojčené.

Zdieľať

Zadajte frázu, ktorú hľadáte a stlačte enter

Shopping Cart

Žiadne produkty v košíku.