Pojem rinitída (nádcha) vyjadruje zápalové postihnutie nosovej sliznice, ktoré sprevádzajú príznaky kýchania, výtoku z nosa a upchanie nosa. Pojmom chronická rinitída označujeme stav, kedy príznaky pretrvávajú aspoň hodinu denne po dobu 2 týždňov.

Klinická definícia alergickej rinitídy hovorí o súbore nosových príznakov, ktoré sú preukázateľne vyvolané expozíciou alergénom. Patofyziologicky je alergická rinitída typom chronickej rinitídy, ktorú podmieňujú humorálne aj celulárne alergické mechanizmy.

Kontakt s alergénom vyvolá alergický zápal nosovej sliznice u predtým senzibilizovaného jedinca. Senzibilizácia znamená prítomnosť alergénovo špecifickej protilátky (IgE) v sére, alebo priamo v sliznici horných dýchacích ciest, viazanú na mastocyty.

Skorá fáza alergickej zápalovej reakcie je vyvolaná vazoaktívnymi mediátormi (histamín, prostaglandíny a leukotriény). Tieto látky spôsobujú vazodilatáciu s extravazáciou plazmy, následkom čoho je sliznica nosa zdurená, začervenaná a tvorí sa vodový sekrét. Zápalové mediátory súčasne dráždia nervové zakončenia, čím provokujú svrbenie a kýchanie.

Obrázok 1: Klasifikácia alergickej nádchy podľa ARIA (Allergic Rhinitis and its Impact on Asthma).

Neskorá fáza zápalu nastupuje po niekoľkých hodinách od expozície a je spojená s aktiváciou celého radu buniek ako sú T-lymfocyty, mastocyty, bazofily, eozinofily, ale aj endotelové a epitelové bunky.

Typickými symptómami alergickej rinitídy sú predovšetkým výtok z nosa vodového charakteru (rinorea), svrbenie nosa, kýchanie a nosová obštrukcia (kongescia).

Základom terapie alergickej rinitídy je potlačenie histamínovej reakcie, ktorá sa dá dosiahnuť lokálnou aplikáciou nosových liekov s obsahom H1-antihistaminík (napr. azelastín), ktorá je v prípade potreby doplnená systémovým podaním H1-antihistaminík (napr. loratadín).

U perorálnych foriem je nástup účinku o niečo oneskorený v porovnaní s lokálnou aplikáciou, avšak vykazuje vyššiu intenzitu a dlhšie pôsobenie.

Obrázok 2: Schéma patofyziológie alergickej nádchy a porovnanie symptómov alergickej a vírusovej rinitídy.

Najúčinnejšou protizápalovou terapiou je aplikácia nosových liekov s obsahom kortikoidov (napr. flutikazónu). Pri dlhodobom podávaní majú až 2-násobne vyššiu účinnosť v porovnaní s perorálnymi H1-antihistaminikami.

V rámci doplnkovej liečby sa odporúča substitúcia zinkom, ktorá môže zmierňovať príznaky alergickej nádchy, resp. môže redukovať počet atakov počas sezóny. Možné je tiež podporné podávanie probiotík. Na podporu liečby sa ďalej uplatňujú pomôcky na čistenie nosovej sliznice a na bežnú nosovú hygienu.

H1-antihistaminiká na lokálnu aplikáciu do nosa (azelastín, levokabastín) inhibujú syntézu alebo uvoľňovanie chemických mediátorov, ktoré sa zúčastňujú alergických reakcií v skorej a v neskorej fáze napr. leukotriény, histamín, inhibítory PAF a sérotonín.

H1-antihistaminiká na lokálne použitie sú vhodné na symptomatickú liečbu sezónnej alergickej rinitídy (vrátane sennej nádchy), ako aj chronickej alergickej rinitídy. Je možné ich lokálne aplikovať aj dlhodobo bez rizika vzniku závislosti alebo trofických zmien na nosovej sliznici.

Lokálne H1-antihistaminiká na aplikáciu do nosa sú použiteľné u detí od 6 rokov, pričom je možné súbežné použitie H1-antihistaminík aj perorálne. Do uvedeného veku sa uprednostňuje podávanie H1-antihistaminík výhradne perorálnou cestou.

Lokálne H1-antihistaminiká je možné aplikovať v prípade potreby aj do očí v podobe očných roztokových instilácií. V rámci asistovaného samoliečenia je takáto intervencia odporúčaná, pokiaľ dochádza k prejavom alergickej konjuktivitídy (svrbenie, začervenanie a opuch očí, nadmerné slzenie), ktoré nie je zvládnuteľné kombináciou nazálnych a perorálnych H1-antihistimík.

V prípade potreby je možné kombinovať aj s lokálnou aplikáciou kortikoidov (napríklad flutikazónu), pričom sa odporúča zachovávať primeraný odstup medzi aplikáciami jednotlivých liečiv.

H1-antihistaminiká (systémovo)

H1-antihistaminiká na perorálne podanie (cetirizín, loratadín, levocetirizín a pod.) sú liečivá so selektívnym H1-antagonistickými účinkami na periférii a inhibujú syntézu a uvoľňovanie histamínu.

H1-antihistaminiká typu loratadín sú indikované na symptomatickú liečbu sezónnej alergickej rinitídy, pričom potláčajú celé spektrum príznakov (kýchanie, sťažené dýchanie, pálenie a svrbenie sliznice nosa a očí). Môžu sa používať aj v rámci manažmentu chronickej alergickej rinitídy.

Antihistamínové účinky uvedených liečiv vedú súčasne z zlepšeniu kvality života u osôb s akútnou alebo chronickou alergickou nádchou. Nevyhnutné pre dosiahnutie maximálneho terapeutického efektu je súčasné dodržiavanie režimových opatrení.

Systémové H1-antihistaminiká sú použiteľné aj u detí, pričom je potrebné prispôsobiť dávku a aplikačnú formu veku dieťaťa. Do 6 rokov sa uprednostňuje systémové podávanie H1-antihistaminík pred ich aplikáciou vo forme lokálnych prípravkov.

V prípade potreby je použitie systémových H1-antihistaminík možné kombinovať aj s lokálnou aplikáciou H1-antihistaminík (napr. azelastínu) alebo kortikoidov (napr. flutikazónu).

Glukokortikoidy (lokálne)

Glukokortikoidy na lokálnu aplikáciu do nosa (flutikazón, beklometazón, mometazón a pod.) sa používajú na symptomatickú liečbu alergickej rinitídy spôsobenej sennou nádchou alebo inými alergénmi prenášanými vzduchom (ako sú prachové roztoče, spóry plesní, zvieracie lupiny).

Glukokortikoidy pri pravidelnej lokálnej aplikácii vykazujú silné protizápalové účinky tým, že pôsobia prostredníctvom glukokortikoidového receptora. Výsledkom účinku je blokovanie tvorby mediátorov zápalu a alergickej reakcie – histamínu, prostaglandínov, leukotriénov, PAF a tryptázy.

Vhodné sú v prípade silnejšieho alergického ataku, kedy nestačí pôsobenie bežných H1-antihistaminík. Indikované by mali byť aj v prípade, ak sa predpokladá dlhšie trvajúca expozícia spúšťačom alergickej reakcie, alebo u osôb, u ktorých sa očakáva dlhodobejšie pretrvávanie alergického ataku (vrátane dlhodobého používania pri chronickej alergickej rinitíde).

Zaradenie lokálnych glukokortikoidov do terapeutickej schémy je žiaduce aj v prípade, ak má pacient súčasne diagnostikovanú aj astmu. V tomto prípade sa pravidelným používaním lokálnych glukokortikoidov znižuje pravdepodobnosť exacerbácie astmy.

Používanie lokálnych glukokortikoidov (pri súčasnom dodržiavaní režimových opatrení) vedie k zlepšeniu kvality života u osôb s akútnou alebo chronickou alergickou nádchou.

Lokálne glukokortikoidy sa bežne aplikujú 1x denne do každej nosovej dierky. Pri závažnejšom priebehu alergickej nádchy je možné použitie 2x denne v bežnej alebo zdvojenej dávke. V prípade lokálnych kortikoidov je bežná doba nástupu účinkov 3-4 dni od zahájenia každodenného podávania. Z tohto dôvodu je potrebná dostatočná kompliancia pacienta.

V prípade potreby je použitie lokálnych glukokortikoidov možné kombinovať aj s lokálnou aplikáciou H1-antihistaminík alebo systémovými H1-antihistaminikami.

Vazoaktívne dekongestíva (lokálne)

Vazoaktívne nosové dekongestíva sú liečivá, ktoré sa používajú na symptomatickú liečbu príznakov akútnej rinitídy, vazomotorickej rinitídy, alergickej rinitídy, paranazálnej sínusitídy, chrípky a iných ochorení sprevádzaných opuchom sliznice nosovej dutiny a prínosových dutín a sťaženým dýchaním.

Patria medzi liečivá s α-sympatomimetickým účinkom, ktoré cestou vazokonstrikcie okamžite znižujú opuch sliznice nosa , čo vedie k rýchlej a dlhotrvajúcej dekongescii sliznice nosových ciest.

Lokálne vazoaktívne dekongestíva sa indikujú pri alergickej nádche iba výnimočne, a to počas akútnej fázy nie je možné zabezpečiť dostatočnú dekongesciu nosovej sliznice pri použití kombinácie vyššie uvedených liekov.

Nosová hygiena

Jedným z najzásadnejších režimových opatrení v rámci celkového manažmentu alergickej rinitídy patrí pravidelná a zvýšená hygiena nosovej dutiny.

Základnou úlohou prípravkov na bežnú nosovú hygienu je očista nosovej sliznice spojená s mechanickým odstránením spúšťača alergickej reakcie (prach, roztoče, peľ, fragmenty tkanív zvierat a podobne).

Samotné ochorenie, ako aj používanie lokálnych liekov proti alergickej nádche, môže viesť k zvýšenému vysušovaniu nosovej sliznice. Pravidelné používanie izotonických prípravkov na nosovú hygienu významne zmierňuje vysušovanie nosového epitelu a následné komplikácie.

V prípade nadmerného vysušovania nosovej sliznice je vhodné použiť prípravky na nosovú hygienu s prídavkom látok zmierňujúcich poškodenie sliznice nosovej dutiny (napr. extrakt z aloe vera, dexpantenol a podobne).

Prípravky na nosovú hygienu by sa mali používať pred každou aplikáciou lokálnych liečiv proti alergickej nádche. Okrem toho sa používajú priebežne počas dňa v intenzite, ktorá zabezpečí čo najmenej výraznú manifestáciu príznakov alergickej nádchy.

Zvýšenú potrebu používania prípravkov na lokálnu nosovú hygienu zaznamenávame u osôb, ktoré sú permanentne vystavené pôsobeniu alergénov a u ľudí pohybujúcich sa v prostredí predstavujúcom zvýšenú záťaž pre nosovú sliznicu (prašné prostredie, pobyt pri klimatizácii, cestovanie v dopravných prostriedkoch a podobne).