V detskom veku bežne pozorujeme vysoký výskyt akútnych respiračných infekcií (ARI). Tomuto druhu infekcií sú deti vystavované od dojčenského veku. U detí predškolského veku dominujú vírusové respiračné infekcie, zatiaľ čo u detí školského veku dominujú bakteriálni pôvodcovia.
Istý počet akútnych respiračných infekcií ročne sa považuje za bežný. Treba si uvedomiť, že sa jedná o infekcie predovšetkým horných dýchacích ciest. Priebeh týchto infekcií je nekomplikovaný, bez použitia antibiotík. U detí je tento tento jav označovaný ako fyziologická chorobnosť. Jej frekvencia je:
- u detí predškolského veku: 6-8 epizód ročne
- u detí školského veku: 2-4 epizódy ročne
Správny manažment akútnych respiračných infekcií patrí medzi výzvy nielen pre farmaceuta, ale celý zdravotný systém, nakoľko by mala byť vždy správne odlíšená bakteriálna infekcia od vírusovej a antibiotiká by mali byť používané až po dôkladnom zvážení stavu a laboratórnych výsledkov.
V praxi sme však často svedkami situácií, kedy majú rodičia pocit, že ich dieťa nie je dostatočne liečené, pokiaľ neužíva antibiotiká. Dôvodmi týchto predsudkov môžu byť:
- Nedostatočná edukácia o fakte, že antibiotiká nie sú účinné v terapii vírusových infekcií
- Historický základ používania antibiotík u všetkých infekcií, bez ohľadu na pôvodcu, ktoré vo svojom detstve pravdepodobne zažili
- Neznalosť faktu, že isté množstvo nekomplikovaných respiračných infekcií ročne sa považuje za bežné a nevyžaduje antibiotickú liečbu
Príčiny častého výskytu ARI u detí
Fyziologické príčiny:
- Nevyzretosť imunitného systému, ktorý dozrieva postupne
- Eustachova trubica nie je u detí úplne vyvinutá, je kratšia a horizontálne uložená. Tieto faktory predstavujú ideálne podmienky na ľahšie preniknutie patogénov z nosohltana do stredného ucha a spôsobiť tak otitis media
- Adenoidné vegetácie (zväčšená nosohltanová mandľa) dosahuje svoje maximum v predškolskom veku a je miestom, kde sa udržujú baktérie v forme biofilmu a spôsobujú chronické infekcie
Sociálno-ekonomické faktory:
- Ekonomický tlak na rodičov na predčasné zaradenie detí po prekonaní ARI do kolektívu bez dostatočnej rekonvalescencie, nakoľko nemajú v zamestnaní možnosť zostať s dieťaťom potrebný čas
- Pobyt v detských kolektívoch, u detí dojčenského veku prítomnosť staršieho súrodenca
Hygienické návyky detí:
- Nedostatočná základná hygiena nosa – malé deti sa nevedia zbaviť nosového sekrétu samostatne, treba ich to čo najskôr naučiť
- Nesprávne a nedostatočné umývanie rúk
- Častý kontakt ruka – ústa, prípadne ruka – oko
- Nedostatočný pobyt vonku, neprimerané oblečenie
Pôvodcovia infekcií:
- Veľké množstvo sérotypov vírusov a baktérií
- Prekonanie vírusových infekcií horných dýchacích ciest nezanecháva dlhotrvajúcu imunitu, preto je bežné prekonať niekoľko epizód týchto infekcií ročne
Príznaky akútnych respiračných infekcií
Príznaky ARI by sa dali rozlíšiť na lokálne a systémové. Systémové sú predovšetkým horúčka, celková slabosť, malátnosť, nechutenstvo a bolesti kĺbov, hlavy, svalov. Lokálne príznaky sa líšia v závislosti od konkrétneho miesta postihnutia dýchacích ciest. Jedná sa najmä o sekréciu z nosa, kýchanie, kongesciu nosa, bolesti hrdla, opuch mandlí, bolesti uší, stratený hlas, chrapot pri dýchaní, či kašeľ (produktívny aj neproduktívny).
Závažné príznaky, pri ktorých je potrebná okamžitá návšteva lekára, sú stridor (drsný ostrý zvuk pri dýchaní, znak zúžených dýchacích ciest). Rozlišujeme inspiračný stridor – typický pre ochorenie horných dýchacích ciest (napr. laryngitídu). Expiračný stridor je prítomný pri obštrukciách dolných dýchacích ciest. Medzi ďalšie závažné príznaky patria záchvaty, dýchavičnosť, cyanóza a piskoty. Varovným signálom je takisto tachykardia.
Je dôležité spomenúť, že vďaka očkovaniu proti pneumokokom a Haemophilus influenzae typu B (HiB) sa znížil počet výskytov zápal stredného ucha a epiglotitída dnes už patrí medzi ojedinelé ochorenia. Pri podozrení na epiglotitídu je nutný transport k lekárovi v polohe posediačky.
Sú to farmaceuti, ktorí vo verejných lekárňach prichádzajú do kontaktu s respiračnými infekciami detských pacientov už od prvých príznakoch, pri opakovaných infekciách aj pri výdaji liečby určenej pediatrom.
Práve asistovaná samoliečba respiračných infekcií vírusovej etiológie (prevažne akútnej rinitídy, bežného prechladnutia tzv. common cold) je priestorom pre farmaceuta na vyniknutie jeho odbornosti. Správnou edukáciou rodičov malých pacientov dokážeme efektívne znižovať riziko zhoršovania stavu a prechodu do bakteriálnych infekcií, ktoré môžu častokrát skončiť hospitalizáciou pacienta.
Včasná liečba vírusovej infekcie dýchacích ciest skracuje dĺžku jej trvania, nezaťažuje zdravotný systém a znižuje množstvo používaných antibiotík, čím prispieva k znižovaniu antibiotickej rezistencie. Základnými nástrojmi farmaceuta v samoliečbe detských pacientov sú vysoká odbornosť a zároveň veľmi presné zhodnotenie, kedy je potrebné pacienta odoslať do ambulantnej, prípadne ústavnej starostlivosti.
Situácie, v ktorých je nutná návšteva lekára a asistovaná samoliečba nie je možná:
- Deti mladšie ako 6 mesiacov, u ktorých pretrváva horúčka – u tejto skupiny pediatrickej populácie je nutné vyšetriť dieťa komplexne a stanoviť pôvodcu ochorenia, nakoľko sa môže jednať o závažné bakteriálne ochorenie (napr. pyelonefritídu)
- Závažné príznaky akútnych respiračných infekcií – stridor, piskoty, dýchavica, cyanóza
- Deti neprijímajú dostatok tekutín, ich vzhľad je bledý, u kojencov nie je dostatočný počet premočených plienok za deň, opuch v hrdle neumožňuje prijímať tekutiny. Deti sú letargické, bledé a enormne spavé
- Bolestivosť uší, prípadný výtok z nich
- Imunokompromitované deti v starostlivosti odborníka, deti liečené imunosupresívami, deti po transplantáciách, deti so závažnými zápalovými ochoreniami
Ak sme už zistili, že samoliečba u daného pediatrického pacienta možná je, postupujeme nasledovne:
- Symptomatická liečba – liečivá volíme s ohľadom na vek dieťaťa, jeho telesnú hmotnosť a schopnosť prehĺtať, pripadne cmúľať
- Antipyretiká
- Dekongestíva
- Antitusiká, expektoranciá, mukolytiká
- Lokálne antiseptiká, lokálne anestetiká, lokálne antibiotiká
- Včasná imunomodulačná liečba:
- Zinok
- Vitamíny C a D
- Pelargonium sidoides
- Betaglukány
- Iné imunomodulačné látky
- Režimové opatrenia :
- Pokoj na lôžku
- Dostatok tekutín
- Zvýšená hygiena nosovej sliznice
Ak sa napriek včasnej a správnej asistovanej samoliečbe príznaky zhoršujú, k symptómom sa pridáva neutíchajúci kašeľ, piskoty a bolestivosť pri dýchaní, je nutné odporučiť návštevu lekára. Pozor aj na objavenie horúčky po niekoľkých dňoch infekcie. Môže indikovať prechod vírusovej infekcie do bakteriálnej superinfekcie.
Farmaceut a ARI, kľúčové vedomosti, poradenstvo a kompetencie:
- Pred akoukoľvek samoliečbou overiť stav dieťaťa. Vždy sa rodiča opýtať na dýchanie dieťaťa, vylúčiť prítomnosť závažných príznakov ARI (stridor, cyanóza, piskoty)
- Pri nekomplikovaných infekciách vírusovej etiológie okrem symptomatickej liečby ponúknuť aj imunomodulačnú terapiu
- Zdôrazňovať rodičom pojmy ako fyziologická chorobnosť, vysvetľovať rozdiely medzi bakteriálnou a vírusovou infekciou a nepodstatnosť užívania antibiotík pri vírusových infekciách
- Edukácia rodičov o hygiene nosovej sliznice a vplyve tejto činnosti na prevenciu respiračných infekcií
- Odlíšenie bakteriálnej a vírusovej infekcie je náročné, ale môžeme si pomôcť aj aktuálnym výskytom tzv. “škôlkarských bacilov”. Ak dieťa bolo v kolektíve s deťmi s daným patogénom a vykazuje príznaky, je vhodné odporučiť návštevu lekára, ktorý nastaví vhodnú liečbu. My môžeme ponúknuť doplnkovú liečbu v podobe morských vôd, imunomodulácie a symptomatickej liečby
- Odporučenie zakúpenia CRP testu do domácej lekárničky, aby mohli rodičia v prípade neistoty, či vycestovať na pohotovosť, rozlíšiť bakteriálnu infekciu od vírusovej. Prípadne odporučiť antigénový test na COVID-19 (tu odporučiť postup podľa pokynov RÚVZ)
- Doporučenie zakúpenia pulzného oxymetra na sledovanie hladiny saturácie kyslíkom a tachykardie
- Včasné odoslanie pacienta k lekárovi v prípade podozrenia na bakteriálnu infekciu je takisto dôležité, pretože správne, rýchle a opodstatnené predpísanie antibiotika lekárom skracuje dĺžku ochorenia a znižuje riziko prípadných komplikácií