Výživové doplnky určené na podporu imunity u detí obsahujú vo svojom zložení
predovšetkým vitamíny a ďalšie látky na podporu imunitného systému. Imunitný systém
človeka je súbor veľmi zložitých mechanizmov, ktoré slúžia na vytvorenie a udržanie
rovnováhy vnútorného prostredia organizmu. S tým súvisí ochrana pred škodlivými
vonkajšími vplyvmi, hlavne vírusmi, baktériami, hubami a parazitmi.
Imunitný systém pozostáva z dvoch hlavných zložiek – vrodeného (nešpecifického)
a získaného (špecifického) imunitného systému.
Vrodený (nešpecifický) imunitný systém je prvou líniou obrany proti infekciám. Jeho
pôsobením vzniká okamžitá maximálna odpoveď, ktorá nie je antigén-špecifická. Na
pôsobenie antigénu nevzniká imunologická pamäť.
Najdôležitejšími mechanizmami vrodenej imunity sú anatomické bariéry, humorálne faktory
(komplementový systém) a bunkové mechanizmy (fagocyty, NK bunky).
Získaný (špecifický) imunitný systém potrebuje na imunitnú odpoveď určitý čas a vzniknutá
imunitná odpoveď je antigén-špecifická. Jeho pôsobením vzniká imunologická pamäť.
Najdôležitejšou bunkovou zložkou špecifickej imunitnej odpovede sú lymfocyty B
a humorálnou zložkou imunoglobulíny (protilátky).
Imunita u detí sa vyvíja už v priebehu tehotenstva a vývoj jednotlivých zložiek pokračuje po
narodení. Nedostatočná zrelosť imunitného systému u detí býva často zdrojom zvýšenej
náchylnosti k infekciám. K opakovaným infekciám často dochádza po vyčerpaní protilátok
získaných od matky a zároveň ešte nie je rozvinutá tvorba vlastných protilátok alebo pri
zaradení dieťaťa do nového kolektívu.
Ochorenia spojené s imunodeficienciou, ktorá presahuje bežný rámec chorobnosti dieťaťa, sú
zriedkavé a vyznačujú sa komplikovaným priebehom.
Okrem vlastných mechanizmov vrodenej a získanej imunity majú veľký vplyv na
obranyschopnosť dieťaťa aj vonkajšie faktory: správna životospráva (vyvážená strava
a dostatočný pitný režim), primeraná pohybová aktivita a pohyb na čerstvom vzduchu,
dostatok spánku, dôkladná hygiena a duševná pohoda (usporiadané rodinné pomery).
Najčastejšie ochorenia u detí sú ochorenia dýchacích ciest. Vo väčšine prípadov sa jedná
o ochorenia horných dýchacích ciest, ktoré nemajú závažné prejavy, časté opakovanie
a zdĺhavý priebeh však môžu znepríjemniť život dieťaťu aj jeho rodine. Väčšina akútnych
ochorení dýchacích ciest je vyvolaných vírusmi, časté sú sekundárne bakteriálne infekcie.
Pre podporu imunity u detí je potrebné a výhodné, aby výživové doplnky obsahovali
kombinácie viacerých zložiek na podporu imunitného systému. Jednou z možností je
vyvážená kombinácia extraktu z hlivy ustricovej s extraktom rakytníka rešetliakového
a zmesou vitamínov. U všetkých týchto látok bol popísaný priaznivý vplyv na imunitný
systém u detí. Rovnako dôležité je, aby bol obsah jednotlivých zložiek presne stanovený
a výrobcom garantovaný.
Preukázané účinky aktívnych zložiek výživových doplnkov na podporu imunity u detí:
Extrakt z hlivy ustricovej s garantovaným obsahom betaglukánov.
Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je jedlá drevokazná huba, ktorá rastie v trsoch na
kmeňoch listnatých stromov a je možné aj jej pestovanie v domácich podmienkach. Jej
priaznivé účinky na organizmus boli známe už v starej čínskej medicíne. Priaznivý účinok na
imunitný systém sa hlive ustricovej pripisuje vďaka obsahu betaglukánov. Sú to prírodné
polysacharidy, ktoré sa nachádzajú v bunkových stenách húb a bol popísaný ich priaznivý
vplyv na aktivitu lymfocytov u dospelých, ako aj pri opakujúcich sa ochoreniach dýchacích
ciest u detí. Mechanizmus účinku na bunkovej úrovni imunitnej odpovede bol detailnejšie
popísaný v 8-týždňovej klinickej štúdii. Boli zistené zvýšené sérové hladiny cytokínov
INF-γ a IL-12, čo umožnilo zvýšenú aktivitu bunkovej imunitnej odpovede na úrovni NK
buniek 1 . Betaglukány pôsobia zároveň aj ako prebiotikum, vďaka čomu môžu zlepšovať
aktivitu črevnej mikroflóry a trávenie, priaznivo pôsobia aj na hladinu cholesterolu v krvi a na
výšku krvného tlaku.
Okrem betaglukánov je hliva ustricová bohatým zdrojom vitamínov, minerálov, antioxidantov
a vlákniny.
Extrakt z rakytníka rešetliakového.
Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) je listnatý opadavý ker alebo kerovitý strom
vyskytujúci sa v mnohých oblastiach Európy a Ázie. Už oddávna mal dôležité miesto v starej
ajurvédskej a čínskej medicíne, dnes sa často pestuje ako okrasná alebo liečivá rastlina.
Semená a listy rakytníka sú bohaté na flavonoidy, hlavne kvercetín, ktorému sa pripisujú
protizápalové a antimikrobiálne účinky 2 , vďaka čomu sa výrazne podieľa na posilnení
imunity. Plody sa vyznačujú vysokým obsahom najmä vitamínu C, ale aj ďalších vitamínov,
minerálov a antioxidantov a nenasýtených mastných kyselín, vďaka čomu okrem posilnenia
imunity priaznivo vplýva aj na funkciu srdca a ciev.
Vitamín D3.
Vitamín D3 (cholekalciferol) sa vytvára v koži, ktorá je vystavená ultrafialovému žiareniu.
Následne je biochemickými reakciami v niekoľkých krokoch vytvorený biologicky aktívny
metabolit, ktorý stimuluje absorpciu kalcia v tenkom čreve a ovplyvňuje jeho metabolizmus
v kostnom tkanive. Dennú dávku v jednotkách μg alebo v medzinárodných jednotiek IU, je
možné odporučiť tak, aby bola u detí od troch rokov vhodná na prevenciu porúch rastu kostí
a zubov a udržanie ich normálneho stavu. Zároveň sú známe referenčné výživové hodnoty, na
ktoré je možné dávku vztiahnuť. Novšie klinické štúdie ukazujú, že znížená hladina vitamínu
D zohráva úlohu pri zápalových autoimunitných reakciách a suplementácia vyššími dávkami
vitamínu D môže pomáhať pri prevencii a liečbe infekčných respiračných ochorení 3 .
D-biotín.
Zo známych druhov biotínu je D-biotín jedinou biologicky aktívnou formou. Ako aktívna
zložka mnohých enzýmov sa zúčastňuje biochemických reakcií, ktoré sú nevyhnutné pre život
a správny vývoj dieťaťa. Pri jeho nedostatku môže dochádzať k prejavom nechutenstva,
zhoršenej funkcie kože a vypadávaniu vlasov.
Vitamín B1, vitamín B2, vitamín B5, vitamín B6, vitamín B12, nikotínamid, kyselina listová.
Všetky tieto vitamíny patria do skupiny B-komplexu a sú ako aktívne zložky enzýmov
nevyhnutné pre energetický metabolizmus sacharidov a aminokyselín. Pôsobia aj ako
antioxidanty. Vitamín B5 sa zúčastňuje na syntéze hormónov a cholesterolu, vitamín B12
a kyselina listová sú nutné pre krvotvorbu a pre vývin a správnu funkciu nervovej sústavy.
Vitamín C, vitamín E.
Vitamín C sa podieľa na syntéze kolagénu, ktorý je potrebný pre správnu funkciu cievnych
stien a väziva. Podporuje rast a správny vývin zubov, kostí a chrupaviek, zlepšuje
vstrebávanie železa. Vitamín E má silný antioxidačný účinok.
Výživové doplnky s vyváženým obsahom vyššie uvedených obsahových látok na podporu
imunity a správny vývin kostí a zubov sú preto vhodným prostriedkom na zvýšenie
obranyschopnosti voči infekčným ochoreniam u detí. Zároveň podporujú normálny rast u detí.
Zloženie výživových doplnkov je potrebné upraviť tak, aby umožňovalo komfortné
dávkovanie u detí. U detí vo veku od 3 rokov, u ktorých je už bezpečné podávanie tabliet,
tomu väčšinou zodpovedá dávkovanie 1 tablety denne, zatiaľ čo u starších detí od 12 rokov sa
môže odporučiť dávkovanie vyššie.
Užívaniu u detí napomáhajú v ústach rozpustné formy tabliet s príchuťami s použitím
prírodných aróm a farbiva, bez pridaného cukru.
Význam omega-3 nenasýtených mastných kyselín vo výživových doplnkoch pre deti:
Mastné kyseliny patria do skupiny vyšších monokarboxylových kyselín s uhlíkovým
reťazcom a jednou karboxylovou skupinou. Mastné kyseliny bez dvojitej väzby sa označujú
ako nasýtené, kým mastné kyseliny s jednou alebo viacerými dvojitými väzbami ako
nenasýtené. Môžu sa vyskytovať voľne alebo vo forme lipidov.
Omega-3 a omega-6 nenasýtené mastné kyseliny patria medzi polynenasýtené mastné
kyseliny s dlhým uhlíkovým reťazcom a viacerými dvojitými väzbami. Označenie omega
ukazuje polohu dvojitej väzby najvzdialenejšej od karboxylovej skupiny v uhlíkovom reťazci.
Esenciálne nenasýtené mastné kyseliny omega-3 a omega-6 ľudské telo nedokáže vytvoriť
a musia byť prijímané potravou. Sú nevyhnutné pre život. V ľudskom tele sú súčasťou
membránových štruktúr buniek, ako aj mnohých biologicky aktívnych látok a informačných
molekúl.
U omega-3 nenasýtených mastných kyselín boli popísané priaznivé účinky na centrálny
nervový systém. V membránových štruktúrach zlepšujú prenos signálu medzi neurónmi
a majú aj neuroprotektívny účinok. Zároveň znižujú hladiny trigliceridov v plazme, zlepšujú
vazodilatáciu a podporujú tvorbu antitrombotických a protizápalových molekúl, čím priaznivo
ovplyvňujú aj celý kardiovaskulárny systém.
Hlavnou zložkou výživových doplnkov s obsahom omega-3 nenasýtených mastných kyselín
je olej z morských rýb. Dôležité je, aby mal presne stanovený obsah biologicky aktívnych
zložiek. Často zastúpené sú nenasýtené omega-3 mastné kyseliny DHA (kyselina
dokozahexaénová) a EPA (kyselina eikozapentaénová).
Aktívne zložky výživových doplnkov s obsahom rybieho oleja a nenasýtených mastných
kyselín:
Rybí olej z tuniaka s obsahom omega-3 nenasýtených mastných kyselín.
Kyselina dokozahexaénová (DHA) a kyselina eikozapentaénová (EPA) sú esenciálne
polynenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom živočíšneho pôvodu. Ľudské telo ich nie
je schopné samostatne syntetizovať a musí ich získavať z potravy. Ich najvýznamnejším
zdrojom je tuk morských studenovodných rýb, napr. tuniak, losos alebo makrela.
Neupravený potravinársky rybí olej obsahuje len menšie množstvo dôležitých omega-3
mastných kyselín, pretože obsahuje aj menej cenné mastné kyseliny z iných skupín a rôzne
škodlivé prímesi, ktorými môžu byť ryby kontaminované. Preto je dôležité, aby bol použitý
čistý olej vo farmaceutickej kvalite, ktorý má presne stanovené množstvo obsahových látok.
Na prípravu oleja by sa mali používať len vybrané časti rýb z odľahlých neznečistených vôd,
pričom by mala byť použitá kontrolovaná extrakcia za studena, čím zostávajú zachované
všetky potrebné zložky v maximálnej miere a olej je zároveň zbavený chuti a zápachu.
Dostatok omega-3 esenciálnych mastných kyselín je veľmi významný pre funkciu centrálneho
nervového systému. Potvrdzuje to pediatrická klinická štúdia, ktorá skúmala prínos užívania
DHA a EPA počas 3 mesiacov u detí s vývojovou koordinačnou poruchou vo veku 5-12
rokov. Po troch mesiacoch užívania došlo v kontrolovanej skupine detí k významnému
zlepšeniu porúch písania, čítania a správania, v porovnaní so skupinou užívajúcou placebo 4 .
Je preto nepochybné, že dostatočný prísun esenciálnych omega-3 mastných kyselín je u detí
veľmi dôležitý a má veľký význam už v tehotenstve. Suplementácia DHA a EPA vo forme
výživových doplnkov pre deti tak môže prispievať k normálnemu vývinu a činnosti
centrálneho nervového a kardiovaskulárneho systému.
Vitamín E, vitamín D3.
Vitamín D3 ovplyvňuje vstrebávanie a metabolizmus vápnika a vďaka tomu priaznivo vplýva
na udržanie zdravého rastu kostí a zubov. Má vplyv aj na imunitný systém. Vitamín E je silný
antioxidant.
Výživové doplnky s obsahom rybieho oleja vo farmaceutickej kvalite s presne stanoveným
množstvom obsahových látok sú vďaka svojmu zloženiu vhodným prostriedkom na
suplementáciu esenciálnych nenasýtených mastných kyselín omega-3, DHA a EPA.
Táto suplementácia má u detí priaznivý vplyv na rozvoj a správnu funkciu predovšetkým
centrálneho nervového systému.
Vysoký obsah DHA a EPA vo výživových doplnkoch je potrebný, pretože umožňuje u detí od
3 rokov komfortné dávkovanie 1 kapsulu denne a u detí od 12 rokov 2-4 kapsuly denne.
Užívaniu napomáha absencia rybej chuti a zápachu oleja spoločne s prídavkom príchute,
najlepšie ovocnej a vhodný je aj želatínový obal kapsuly, v ktorej je olej uzavretý, bez
pridaného cukru.
Literatúra
1. Aiko Tanaka, Mie Nishimura, Yuji Sato, Hiroki Sato, Jun Nishihira. Enhancement of the
Th1-phenotype immune system by the intake of Oyster mushroom (Tamogitake) extract in
a double-blind, placebo controlled study. 2016; J. Tradit. Complement Med. 6:424-430.
2. Rigano D et al. Antibacterial activity of flavonoids and phenylpropanoids from Marrubium
globosum ssp. Libanoticum. 2007; Phytother. Res. 21:395-7.
3. Tomoka AO, Junichi Kikuta, Masaru Ishii. The Effects of Vitamin D on Immune System
and Inflammatory Diseases. Biomolecules. 2021; 11:1624.
4. Richardson AJ, Montgomery P. The Oxford-Durham Study: A Randomized, Controlled
Trial of Dietary Supplementation With Fatty Acids in Children With Developmental
Coordination Disorder. Pediatrics. 2005; 115: 1360–1366.
