Antibiotiká môžu ovplyvniť reaktiváciu vírusu Varicella zoster
Nový výskum zistil potenciálnu súvislosť medzi predchádzajúcim užívaním antibiotík a reaktiváciou vírusu Varicella zoster. Účinok antibiotických liekov na ľudský mikrobióm bol dobre preukázaný, ale ich priamy vplyv na súvisiacu imunitnú odpoveď je menej jasný. Podobne existujúce rizikové faktory a štúdie preukázali jasnú súvislosť medzi herpes zoster a bunkami sprostredkovanou imunitou, nie je ale jasné, čo túto imunitnú reakciu spúšťa. Jednou z možností je narušenie mikrobiómu pacienta. Výskumníci vedia, že antibiotiká vytvárajú určitý stupeň dysbiózy v mikrobióme, čo môže hrať úlohu pri náchylnosti na reaktiváciu vírusu Varicella zoster. Existujú aj určité dôkazy, že zmeny črevného mikrobiómu môžu spôsobiť dysregulované slizničné imunitné reakcie vedúce napríklad k nástupu zápalových ochorení čriev. Preto aby porozumeli účinkom antibiotík na reaktiváciu vírusu Varicella zoster, vedci vykonali prípadovú kontrolnú štúdiu porovnávajúcu predpisovanie antibiotík pacientom s diagnózou herpes zoster a pacientom bez nej. Počas tejto štúdie identifikovali 163754 pacientov s herpes zoster a 331559 vekovo a pohlavne zodpovedajúcich kontrol. Analýza zistila, že riziko pásového oparu čiastočne súvisí s počtom antibiotík predpísaných za posledných 10 rokov, hoci po prvých 1 alebo 2 predpisoch sa riziko výrazne nezvýšilo. Analýzy citlivosti, ktoré zahŕňali recepty vydané počas 1-ročného protopatického obdobia vylúčenia, ukázali podobné výsledky a spojenie predpisovania antibiotík s pásovým oparom sa zvýšilo, čím skôr bol zaznamenaný prvý predpis. Ukázalo sa, že črevný mikrobióm je spojený s dynamikou imunitných buniek u ľudí a imunitne sprostredkované nepriaznivé účinky sú známou krátkodobou reakciou na antibiotiká. Štúdie na zvieratách tiež naznačujú, že mikrobióm reguluje vírusovo špecifické CD4 a CD8 T-bunky a protilátkové reakcie po infekcii vírusom respiračnej chrípky.
Viac sa môžete dočítať: https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0276807
Štúdia spája hormonálnu terapiu s depresiou u žien v menopauze
Zistilo sa, že ženy podstupujúce systémovo podávanú hormonálnu terapiu (HT) pred a počas menopauzy majú podľa nedávnej štúdie publikovanej v JAMA Open Network vyššie riziko depresie, konkrétne v rokoch bezprostredne po začatí. Počas menopauzy hladina estrogénu a progesterónu klesá a 60 až 70 % žien pociťuje menopauzálne symptómy, ako sú napríklad poruchy nálady. Hoci tomu môže zabrániť HT, niektoré štúdie naznačujú, že užívanie HT môže byť spojené s väčším rizikom depresie. „Zdá sa, že žiadna predchádzajúca štúdia nehodnotila asociáciu rôznych typov HT (lokálne vs. systémovo podávané) s následným rizikom klinicky overenej depresie v prospektívnom kohortovom dizajne, pričom by sa zohľadnila dočasnosť medzi použitím HT a rozvojom depresie.“ Cieľom štúdie bolo analyzovať, či užívanie HT počas menopauzy bolo spojené s následnou diagnózou depresie. Celoštátna, kohortová a samokontrolovaná prípadová štúdia založená na registroch zahŕňala všetky ženy v Dánsku, ktoré mali v období od 1. januára 1995 do 31. decembra 2017 45 rokov bez predchádzajúcej ooforektómie, rakoviny prsníka alebo rakoviny reprodukčných orgánov. Výsledky ukázali, že počas sledovania, vo veku od 45 rokov do priemeru 56,0 rokov, 189821 žien začalo mať systémovo alebo lokálne podávanú HT a 13069 bola diagnostikovaná depresia. Systémovo podávaná HT sa začala hlavne pred dosiahnutím veku 50 rokov u žien a bola spojená s vyšším rizikom následnej diagnózy depresie. Okrem toho bolo riziko zvlášť zvýšené rok po začatí liečby samotným estrogénom a estrogénom kombinovaným s progestínom. Zistilo sa, že lokálne podávaná HT, ktorá sa začala vo všetkých vekových skupinách, nie je spojená s rizikom depresie. Bola však spojená so zníženým rizikom depresie, ak sa začala po 54. roku života. „Naše zistenia naznačujú, že okolo menopauzy môžu byť ženy citlivejšie na vplyv HT na náladu ako v neskoršom veku,“ vyjadrili sa autori štúdie.
Viac sa môžete dočítať: https://jamanetwork.com/journals/jamanetworkopen/fullarticle/2798003
Lecanemab vykazuje vysoko štatisticky významné zníženie klinického poklesu v ranom štádiu Alzheimerovej choroby
Výsledky potvrdzujúceho skúšania fázy 3 s lecanemabom na skorú Alzheimerovu chorobu ukazujú vysoko štatisticky významné zníženie klinického poklesu u pacientov, podľa tlačovej správy spoločnosti Biogen. Štúdia tiež splnila všetky kľúčové sekundárne koncové body, preukázala vysoko štatisticky významné výsledky a profil výskytu abnormalít predstavivosti súvisiacich s amyloidom bol v rámci očakávaní. Cieľom Eisai je podať žiadosť o tradičné schválenie v Spojených štátoch a predložiť žiadosti o povolenie na uvedenie na trh v Japonsku a Európe do 31. marca 2023. „Dnešné oznámenie dáva pacientom a ich rodinám nádej, že lecanemab, ak bude schválený, môže potenciálne spomaliť progresiu Alzheimerovej choroby a poskytnúť klinicky významný vplyv na kognitívne funkcie,“ povedal Michel Vounatsos, generálny riaditeľ spoločnosti Biogen v tlačovej správe. „Dôležité je, že štúdia ukazuje, že odstránenie agregovaného amyloidu beta v mozgu je spojené so spomalením ochorenia u pacientov v počiatočnom štádiu ochorenia.“ Lecanemab je skúšaná anti-amyloid beta protofibrilová protilátka na liečbu mierneho kognitívneho poškodenia v dôsledku Alzheimerovej choroby a miernej alebo skorej Alzheimerovej choroby s potvrdzujúcou prítomnosťou amyloidnej patológie v mozgu. Clarity AD bola globálna, potvrdzujúca fáza 3, placebom kontrolovaná, dvojito zaslepená, randomizovaná štúdia s paralelnými skupinami s 1795 účastníkmi so skorým štádiom Alzheimerovej choroby.
Viac sa môžete dočítať: https://investors.biogen.com/news-releases/news-release-details/lecanemab-confirmatory-phase-3-clarity-ad-study-met-primary
Mgr. Peter Novák
