Antibiotická liečba
Antibiotiká sú skupinou liečiv určených na terapiu infekcií vyvolaných bakteriálnymi pôvodcami. V prípade inej ako bakteriálnej etiológie, antibiotiká účinné nie sú a ich podávanie nevedie k uzdraveniu pacienta, ale naopak, môže ho významne poškodiť.
Obrázok 1: Každá antibiotická liečba by mala mať svoje terapeutické opodstatnenie a mala by byť realizovaná v súlade so zásadami racionálnej farmakoterapie. (zdroj: pinterest.com)
Liečba antibiotikami sa delí na tri základné skupiny podľa vzťahu k indikácii a laboratórnej diagnostike:
· Empirická terapia – postup, ktorý vychádza z veľmi všeobecných kritérií pre voľbu antiinfektív, kedy sa pred zahájením liečby nevykonáva žiadne mikrobiologické vyšetrenie zamerané na preukázanie pôvodcu infekcie a zistení jeho citlivosti.
· Iniciálna /úvodná/ terapia – k zahájeniu liečby vždy predchádza odber klinicky relevantných vzoriek biologického materiálu na mikrobiologické vyšetrenie.
· Cielená terapia – je selektívne zameraná na preukázaného pôvodcu infekcie, vychádza z výsledkov vyšetrenej citlivosti a je logickým pokračovaním iniciálnej terapie, kedy je možné na základe zistených výsledkov použiť antibiotikum nižšej generácie, ktoré má užšie spektrum, a tým aj nižší tzv. selekčný tlak.
Dĺžka podávania antibiotík sa zásadne líši podľa typu diagnózy, závažnosti klinického stavu pacienta a podávaného antibiotika. Pokiaľ sa nezlepší klinický stav pacienta, najneskoršie do 4 dní od zahájenia antibiotickej liečby, mala by byť vykonaná revízia diagnózy spolu s eventuálnou zmenou antibiotika. V priebehu tejto doby sú už k dispozícii výsledky pomocných laboratórnych vyšetrení (mikrobiologické, biochemické).
V globále pripadá najväčšie percento infekčných ochorení na infekcie dýchacích ciest a infekcie urogenitálneho traktu.
Infekcie dýchacích ciest
V súčasnej dobe sa až 90 % antibiotík používaných v humánnej medicíne podáva v komunite, z toho až 80 % pri liečbe infekcií dýchacích ciest. V etiopatogenéze týchto ochorení hrajú primárnu úlohu vírusy, proti ktorým sú antibiotiká neúčinné.
Antiseptiká (lokálne)
Lokálne antiseptiká sa používajú pri infekciách hltanu, pri zápaloch mandlí a predovšetkým pri chorobách z nachladnutia.
Antiseptické pôsobenie uplatňované na sliznici dýchacích ciest môže pri krátkodobom použití napomôcť pri spomaľovaní šírenia infekcie a eradikácii pôvodcu bakteriálnej infekcie.
Expektoranciá a mukolytiká (systémovo)
Podpora vykašliavania patrí medzi základné alebo sprievodné terapeutické postupy pri mnohých akútnych a tiež chronických ochoreniach dýchacích ciest. Expektoranciá sa používajú pri liečbe akútnych ochorení horných a dolných dýchacích ciest ako sú zápal priedušiek, nádcha, zápal prínosových dutín, zápal hrtana a hltana, prípadne pri závažnejších ochoreniach (akútne a recidivujúce zápaly dolných dýchacích ciest, chronická obštrukčná choroba pľúc, astma bronchiale a pod.).
Pri niektorých expektoranciách bolo preukázané, že pri súčasnom podávaní s antibiotikami typu amoxicilín, klaritromycín, ciprofloxacín a podobne zvyšujú koncentráciu týchto antiinfekčných liečiv v dýchacích cestách, čím zvyšujú ich účinnosť.
Systémová enzýmová terapia (substitúcia)
Systémová enzýmová terapia je typom podpornej suplementačnej liečby, pri ktorej sa využívajú proteolytické enzýmy (bromelaín, papaín, trypsín, chymotrypsín a pankreatín, príp. amyláza a lipáza).
V prípade infekcií dýchacích ciest je možné indikovať enzýmovú terapiu pri chronických a recidivujúcich zápaloch horných aj dolných dýchacích ciest. Zároveň vykazuje SET potenciačný účinok na niektoré typy antibiotík pri ich súčasnom podávaní, a preto je možné ich indikovať ako podpornú liečbu.
Urogenitálne infekcie
Infekcie urogenitálneho traktu sú druhou najčastejšou príčinou, kvôli ktorej býva
zahajovaná antibiotická liečba. Na rozdiel od respiračných infekcií, sú urogenitálne infekcie spôsobené väčšinou baktériami.
Liečba antibiotikami má v prípade urogenitálnych infekcií obvykle veľmi rýchlu klinickú odpoveď (spravidla do 24 hodín po zahájení liečby). Úplná eradikácia baktérií alebo ich signifikantný pokles v moči nastáva obvykle za 48 hodín po zahájení liečby podaním prvej dávky. Klinické príznaky infekcie horných močových ciest (napr. febrílie) môžu pretrvávať 48 hodín.
