Výživa v gravidite a pri dojčení

Nároky na výživu v gravidite sú odlišné od výživy u ostatných dospelých žien. V priebehu tehotenstva je preto potrebné dbať na správny nutričný stav ženy a dieťaťa.

Odhaduje sa, že k zabezpečeniu správneho rastu maternice, placenty a plodu je počas celej gravidity potrebný príjem asi 80 000 kcal. To zodpovedá približnému zvýšeniu o 300 kcal nad bežnú dennú energetickú spotrebu. Svetová zdravotnícka organizácia preto odporúča zvýšenie energetického príjmu práve o 300 kcal po celu dobu tehotenstva. Rovnako je vhodné optimalizovať energetický príjem počas celej doby laktácie.

Bielkoviny

Pri bielkovinách je obvyklé odporúčanie pre príjem 1,0 g/kg telesnej hmotnosti na deň, pričom počas gravidity a v období intenzívneho dojčenia môžu nároky stúpnuť až k potrebe 1,3 g/kg telesnej hmotnosti na deň. Zachovaný má byť prísun plnohodnotných bielkovín obsahujúcich všetky aminokyseliny pre tvorbu telesných proteínov.

Sacharidy

Pri nedostatočnom príjme sacharidov v tehotenstve vzniká rýchlo ketóza, ktorá poškodzuje plod. Naopak, pri vysokom príjme cukrov, predovšetkým s vysokým glykemickým indexom, vzniká hyperglykémia a následná hyperinzulinémia matky aj plodu. To môže viesť k potratom alebo k nutnosti voliť pri pôrode cisársky rez. Trvale vyššia glykémia matky zhoršuje riziko makrozómie plodu, postihnutie vývoja pľúc, neonatálnu hypoglykémiu alebo smrť plodu. V bežnej strave tehotných a dojčiacich žien sú preto odporúčané potraviny s nízkym glykemickým indexom obsahujúce komplexné sacharidy.

Lipidy

Dôležitá je aj lipidová zložka potravy. U matky stúpa hladina voľných mastných kyselín, triglyceridov a cholesterolu. Nevyhnutný je príjem esenciálnych mastných kyselín (PUFA). Bez nich sa netvorí správne myelín na neurónoch a surfaktant, ktorý udržuje povrchové napätie v alveolách. Zvýšená potreba pre príjem PUFA pretrváva aj počas celej doby dojčenia. V prípade nemožnosti zabezpečiť dostatočný príjem PUFA stravou, je vhodné suplementácia.

Mikronutrienty – kombinované prípravky (substitúcia)

Z pohľadu mikronutrientov sú taktiež v tehotenstve pozmenené nároky. Nadbytok škodí u vitamínu A, ktorý pôsobí teratogénne a vedie k poruchám rastu, očným vadám a spontánnym potratom. Napriek tomu, že nadmerný prísun zinku nie je vhodný, jeho dostatok je nevyhnutný pre vývoj CNS. Následne sa počas dojčenia zvýšia nároky na prísun zinku. Najčastejšie pozorovanými prejavmi nedostatku zinku v období dojčenia sú zhoršená kvalita pokožky, nechtov a vlasov a zvýšená náchylnosť na bežné infekcie.

Od začiatku snahy o otehotnenie má telo ženy špecifické potreby na výživu pretrvávajúce počas celého tehotenstva a dojčenia. Medzi najdôležitejšie mikronutrienty na bežnú suplementáciu u tehotných a dojčiacich žien patria kyselina listová, vápnik, vitamín D, železo, jód a omega-3 mastné kyseliny, avšak v odôvodnených prípadoch je vhodné dopĺňať aj iné mikronutrienty.

Kyselina listová a L-metylfolát

Kyselina listová (kyselina pteroyl-monoglutámová, kyselina folová, vitamín B9) patrí medzi vitamíny rozpustné vo vode. Samotná kyselina listová nie je biologicky aktívna v organizme človeka, jej biologicky účinnou formou je jej metabolit tetrahydrofolát, ktorý sa transportuje do buniek.

Kyselina listová má v organizme komplexné pôsobenie – jej deriváty sú potrebné pre syntézu DNA, delenie buniek, rast tkanív a metyláciu DNA. Metylácia umožňuje správnu expresiu génov a udržanie ich normálnej štruktúry, čo je dôležité pre vyvíjajúce sa embryo.

Kyselina listová patrí medzi základné vitamíny, ktoré sú nevyhnutné pre správny a bezpečný priebeh tehotenstva a vývoj plodu. Kyselina listová prispieva k rastu zárodočných tkanív počas tehotenstva, a to predovšetkým v prvých mesiacoch gravidity.

Obrázok 1: Suplementácia kyseliny listovej je vhodná predovšetkým v prvých troch mesiacoch gravidity a následne potom počas 2. a 3. trimestra a následne v období dojčenia. Podávanie kyseliny listovej má navyše význam aj v prekoncepčnom období. (zdroj: babychakra.com)

Kyselina listová je taktiež nevyhnutná v rámci procesu delenia buniek. Práve zdravý vývoj a rast embrya a následne plodu je závislý na dostatočnej miere delenia buniek a diferenciácie tkanív.

Kyselina listová prispieva k správnej funkcii psychiky. Nedostatočný príjem kyseliny listovej počas tehotenstva je spájaný aj so zvýšeným rizikom porúch autistického spektra u narodených detí.

Okrem toho kyselina listová prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému matky a prispieva k zníženiu vyčerpania a únavy.

Kyselina listová má ďalej významnú úlohu v procese dostatočnej a správnej premene homocysteínu. Homocysteín je neesenciálna aminokyselina vznikajúca pri metabolizme metionínu. Zvýšené hladiny homocysteínu spôsobené deficitom kyseliny listovej a jej aktívnej formy L-metylfolátu v prvých mesiacoch gravidity môžu tak viesť ku zvýšenému riziku vzniku rázštepov neurálnej trubice, nízkej pôrodnej hmotnosti, predčasného pôrodu, prípadne ďalším problémom. Vhodné je, ak je z tohto dôvodu okrem kyseliny listovej súbežne suplementovaný aj vitamín B6 a B12.

Doplnkové užívanie kyseliny listovej zvyšuje hladinu folátu u matiek. Podľa WHO Guidelines (2015) ochranná hladina folátov (RBC-folate concentration) potrebná na zníženie rizika porúch neurálnej trubice je stanovená na ≥ 906 nmol/l a je možné ju dosiahnuť asi počas 1 mesiaca užívania dávky 800 μg denne v kombinácii 400 μg kyseliny listovej a 400 μg L-metylfolátu (aktívna forma folátu).

Zvýšený príjem kyseliny listovej na úrovni minimálne 0,4 mg denne sa odporúča v prvých troch mesiacov tehotenstva. Od 2. trimestra je vhodné užívať dávky 0,4-0,6 mg denne.

Bežnou stravou je spravidla nemožné zabezpečiť zvýšené potreby kyseliny listovej, a preto sa odporúča počas tehotenstva a následne v období dojčenia jej suplementácia.

Obrázok 2: Rozdiely v homeostáze vápnika počas gravidity a v období dojčenia v porovnaní s bežným fyziologickým stavom. (zdroj: omjournal.com)

Vápnik a vitamín D

V priebehu tehotenstva a počas dojčenia dochádza u matky ku zvýšeným nárokom na príjem vápnika. V gravidite stúpajú nároky predovšetkým z dôvodu vyššieho odčerpávania vápnika pre potreby vyvíjajúceho sa plodu (najmä jeho kostí a svalov).

V období dojčenia je hlavným dôvodom pre zvýšený príjem vápnika predovšetkým dojčenie a s ním spojená tvorba mlieka, ktoré je bohatým (v prvé mesiace dokonca jediným) zdrojom vápnika pre dojčené dieťa.

Nedostatočný príjem vápnika v potrave v tehotenstve a počas dojčenia môže viesť ku zvýšeniu rizika rozvoja osteoporózy v neskoršom období života ženy.

Zvýšená potreba vitamínu D primárne súvisí so zvýšenou potrebou vápnika. Vitamín D totiž podporuje vstrebávanie vápnika, napomáha uskladňovať vápnik v kostiach a taktiež zabezpečuje spätné vychytávanie vápnika v obličkách.

Nedostatočný príjem vitamínu D počas tehotenstva nesie so sebou taktiež riziko rastovej retardácie plodu, resp. deformácií kostí.

Obrázok 3: Nároky na vitamín D v priebehu tehotenstva a význam vitamínu pre zdravie matky a dieťaťa. (zdroj: sciencedirect.com)

Nedostatok vitamínu D počas gravidity je tiež spájaný so zvýšeným rizikom preeklampsie a vyšším rizikom pôrodu cisárskym rezom.

Okrem toho má vitamín D nezastupiteľnú úlohu pri správnom fungovaní imunitného systému matky a tým aj jej odolnosti voči infekčným a iným ochoreniam.

Najbežnejším zdrojom vápnika a vitamínu D má byť pestrá strava, ktorú môžeme doplniť základnou suplementáciou vápnika v rozsahu 75 až 100 mg denne, resp. vitamínu D v rozsahu 400 až 600 IU (10 až 15 μg) denne.

V prípade potreby je možné doplniť základnú substitúciu vápnika a vitamínu D v kombinovaných prípravkoch o dodatočnú suplementáciu prípravkami s vyšším obsahom oboch mikronutrientov.

V prípade zvýšených nárokov na suplementáciu vápnika sa počas tehotenstva a v období dojčenia odporúča príjem na úrovni 1000 – 1 500 mg/deň. Pri vitamíne D a jeho zvýšených nárokov sa denný príjem pomocou suplementov môže zvýšiť až na 2 000-4 000 IU.

Železo

Železo patrí medzi mikronutrienty, pri ktorých zaznamenávame relatívne často ich znížené hodnoty u tehotných žien, u žien v období dojčenia, ako aj u novo narodených detí.

Jednou z hlavných funkcií železa v organizme je jeho úloha na vnútornom dýchaní, t.j. na výmene a transporte plynov (kyslíka a oxidu uhličitého).

Obrázok 4: Dôsledky anémie v tehotenstve a jej dopady na matku a plod. (zdroj: pinterest.com)

Železo zohráva významnú úlohu v procese delenia buniek, čo je základným predpokladom správneho vývoja plodu počas celej doby gravidity. Zároveň je železo nevyhnutné pre tvorbu hemoglobínu a erytrocytov. Zvýšená spotreba železa (podobne ako v prípade kyseliny listovej) počas tehotenstva, po pôrode a v období dojčenia vyvoláva pri významnom percente žien málokrvnosť rôzneho stupňa.

Okrem toho železo prispieva k správnym kognitívnym funkciám (koncentrácia, pamäť, schopnosť učiť sa atď.) u matky a rovnako významne u vyvíjajúceho sa plodu a následne u dojčeného dieťaťa. Nedostatok železa môže spôsobiť poruchy kognitívnych funkcií u matky aj dieťaťa.

Železo ďalej prispieva k správnej látkovej premene dôležitej pre tvorbu energie a zníženiu vyčerpania a únavy. Jeho nedostatok sa preto môže manifestovať aj stavmi zvýšenej únavy a celkovej vyčerpanosti.

Keďže železo prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému, jeho prípadný nedostatok môže viesť ku zhoršenej schopnosti imunitnej odpovede matky.

Počas tehotenstva a v období dojčenia sú časté stavy znížených hodnôt železa. V prípade bežných podmienok postačuje na suplementáciu železa denná suplementácia 20 až 30 mg železa. Podávanie vyšších dávok železa je vhodné iba v odôvodnených prípadoch a optimálne po konzultácii s lekárom.

Jód

Jód patrí k základným pilierom doplnkovej suplementácie v priebehu tehotenstva a v období laktácie. V uvedených obdobiach sú u ženy zaznamenané zvýšené nároky na prísun jódu. Dôvodom je predovšetkým zvýšená produkcia hormónov štítnej žľazy, zvýšené renálne straty a v neposlednom rade zvýšené nároky na jód u vyvíjajúceho sa plodu.

Jód prispieva k správnej tvorbe hormónov štítnej žľazy a k správnemu fungovaniu štítnej žľazy. Dostatočný prísun jódu a selénu je nevyhnutný pre správny vývoj a funkciu štítnej žľazy už počas vnútromaternicového vývoja a následne počas obdobia dojčenia.

Obrázok 5: Dôsledky nedostatočného príjmu jódu počas tehotenstva a v období dojčenia. (zdroj: naturalmedicinejournal.com)

Jód (podobne ako železo) ďalej prispieva k správnej látkovej premene dôležitej pre tvorbu energie a zníženiu vyčerpania a únavy. Nedostatok jódu sa preto môže manifestovať aj stavmi zvýšenej únavy a celkovej vyčerpanosti. Ďalej je jód nevyhnutný pre správne fungovanie nervového systému a k správnym kognitívnym funkciám.

Nedostatok jódu v období tehotenstva predstavuje riziko strumy, neonatálneho hypotyreodizmu a poruchám kognitívnych funkcií u dieťaťa s následným znížením intelektu (v niektorých prípadoch až k výskytu kretenizmu). V prípade závažného nedostatku príjmu jódu hrozí predčasný pôrod, resp. zvýšené riziko úmrtia novorodenca.

Omega-3 mastné kyseliny (PUFA)

V priebehu gravidity a počas celého obdobia dojčenia je vhodný zvýšený prísun omega-3 mastných kyselín (DHA/EPA), ktoré patria do skupiny polynenasýtených mastných kyselín (PUFA). Ich dostatok je nevyhnutný z hľadiska správneho vývoja mozgu dieťaťa, vrátane normálneho vývoja kognitívnych funkcií plodu a dieťaťa. Najvhodnejšie sú prípravky s obsahom DHA a EPA, prípadne ALA.

Obrázok 6: Benefity dostatočného príjmu omega-3 mastných kyselín na matku a na dieťa. (zdroj: pinterest.com)

Dostatočný prísun DHA je nevyhnutný pre správny vývoj zraku a sietnice a taktiež pre správny vývoj a fungovanie kardiovaskulárneho systému.

Vzhľadom na zvýšené nároky na prísun DHA počas tehotenstva v dôsledku distribúcie do tela plodu sú tehotné ženy vystavené riziku nedostatku DHA s následným rizikom popôrodných depresií.

V priebehu gravidity je vhodné zabezpečiť aspoň základný prísun omega-3 mastných kyselín, predovšetkým DHA. V prípade, ak bežná strava nepokrýva uvedené potreby (napríklad konzumácia porcie rýb aspoň 2x do týždňa alebo zaradenie pravidelnej konzumácie orechov a semien), je vhodná suplementácia.

Základná suplementácia sa pohybuje okolo 150 až 200 mg omega-3 mastných kyselín na jeden deň počas celého obdobia tehotenstva a dojčenia.

V prípade potreby je možné doplniť bežnú suplementáciu omega-3 mastných kyselín vo forme kombinovaných prípravkov o prípravky, ktoré obsahujú vyššie jednotlivé dávky (napríklad u osôb s niektorými typmi dyslipidémie, u osôb s poruchami kognitívnych funkcií a pod.).

Magnézium

V období tehotenstva je mimoriadne dôležitý dostatočný príjem horčíka, ktorého nedostatok vedie predčasnými sťahmi svaloviny maternice, s poruchami krvného tlaku a ďalšími negatívnymi vplyvmi na zdravie tehotnej ženy, ako sú pokojové kŕče (predovšetkým dolných končatín). Počas gravidity klesajú plazmatické koncentrácie horčíka asi o 10 %.

Obrázok 7: Najvýznamnejšie dôsledky nedostatku magnézia počas gravidity (zdroj: springer.com)

Nedostatok magnézia je vo všeobecnosti spájaný so zhoršením rastu plodu. Najvýznamnejším prejavom nedostatku magnézia v organizme tehotnej ženy sú príznaky zníženého vnútromaternicového rastu (IUGR).

V prípade nedostatku horčíka sa môže rozvíjať inzulínová rezistencia, čo zvyšuje pravdepodobnosť výskytu tehotenskej cukrovky. Nedostatočný príjem magnézia je taktiež spájaný s vyššou incidenciou syndrómu náhleho úmrtia dojčiat.

Na bežnú substitúciu horčíka stačí dávka do 100 mg elementárneho magnézia na deň. V prípade potreby je možné indikovať aj vyššie dávky tak, aby boli zohľadnené nielen potreby tehotnej a dojčiacej ženy, ale aj obmedzenia vo vstrebávaní magnézia.

Suplementácia magnézia by mala byť prerušená počas posledných dvoch týždňov pred plánovaným pôrodom. V období laktácie sa u žien, ktoré nemajú dostatočný prísun horčíka, zvykne prehlbovať stav nedostatku, a preto by suplementácia magnézia mala prebiehať aj počas dojčenia.

Vitamín B12

Vitamín B12 (kobalamín) je vo vode rozpustný vitamín, ktorý je syntetizovaný nižšími organizmami. Rastliny a vyššie živočíchy schopnosť ho syntetizovať nemajú. Ľudský organizmus je úplne závislý od jeho exogénneho prísunu.

Jedným z najčastejšie manifestovaných začínajúcich prejavov nedostatku vitamínu B12 je únava a vyčerpanie, ktoré zahŕňa celkový pocit nedostatku duševnej a fyzickej energie, ku ktorým sa pridáva svalová slabosť.

Obrázok 8: Začínajúci nedostatok vitamínu B12 sa prejavuje únavou a vyčerpanosťou, poruchami kognitívnych funkcií, zmenami nálady, rozostreným videním, nevoľnosťami, stavmi úzkosti, poruchami koordinácie a ďalšími príznakmi. (zdroj: themindsjournal.com)

Porucha metabolizmu vitamínu B12 alebo deficit jeho konečných metabolitov – metylkobalamínu a adenozylkobalamínu – sa ďalej prejaví poruchou metabolizmu homocysteínu a metylmalonyl-koenzýmu A.

Podľa schválených zdravotných tvrdení vitamín B12 prispieva k správnej látkovej premene dôležitej pre tvorbu energie, prispieva k správnemu fungovaniu nervového systému, prispieva k správnej funkcii psychiky, prispieva k správnej látkovej premene homocysteínu, prispieva k správnemu tvorbe červených krviniek, prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému a prispieva k zníženiu vyčerpania a únavy.

Iné mikronutrienty

Z ďalších mikronutrientov je počas tehotenstva a v období dojčenia vhodné substituovať vitamín E, vitamín C, vitamíny skupiny B – B1 (tiamín), B3 (niacín, nikotínamid), B5 (kyselina pantoténová), B6 (pyridoxín) v dávkach do 10 mg počas tehotenstva a do 20 mg počas dojčenia, B7 (biotín), B12 (kobalamín) a stopové prvky ako zinok, selén mangán a meď.

V prípade vitamínu B6 (pyridoxín) je potrebné dbať na to, aby denný príjem tohto vitamínu neprekročil hranicu 10 mg u tehotných žien, resp. 20 mg u dojčiacich žien. Preto je vhodné, aby základné potreby prísunu vitamínu B6 boli riešené cestou podávania kombinovaných prípravkov s obsahom nízkych hodnôt vitamínu B6, pričom ďalšia jeho suplementácia by nemala byť žiadna.

Pitný režim

V priebehu gravidity, ako aj počas dojčenia, je mimoriadne dôležité zabezpečiť potrebný pitný režim. Vo všeobecnosti sa odporúča, aby denný príjem tekutín u tehotných a dojčiacich žien bol 2,5 litra tekutín denne, pričom aspoň 2 litre z uvedeného množstva by malo pripadať na čistú pitnú alebo stolovú vodu.

V prípade vystavovaniu vyšším teplotám, pri extenzívnom potení, alebo pri iných situáciách sprevádzaných zvýšenými stratami tekutín sa denný príjem tekutín môže posunúť až na 3 litre denne.

Počas tehotenstva a v období dojčenia sú nevhodné sladené a sýtené nápoje a nápoje v obsahom kofeínu. Významne regulovaná a minimalizovaná by mala byť konzumácia minerálnych vôd. Na doplnenie pitného režimu je vhodné zaradiť nesladené ovocné čaje (v prípade bylinkových čajov je potrebné vylúčiť tie, ktoré sú v tehotenstve kontraindikované), prípadne ovocné a zeleninové šťavy.