Poruchy spánku sú choroby, ktoré ovplyvňujú normálny priebeh cyklu spánku a bdenia. Niektoré poruchy spánku môžu byť veľmi závažné a zasahovať do fyzického, psychického a emocionálneho fungovania človeka. Sú dôsledkom, či sprievodným javom iného ochorenia alebo poškodenia, ale môžu sa vyskytovať aj ako dôsledky stresovej reakcie, chronického vyčerpania a únavy.

Stresová reakcia

Stres je induktorom a rizikovým faktorom depresie a úzkostných porúch. Okrem toho hrá stres významnú úlohu pri vzniku a rozvoji iných psychických problémov vrátane porúch kognitívnych funkcií, porúch spánku a podobne, ale aj iných (napr. kardiovaskulárnych) ochorení.

Aktivácia neuroendokrinného systému patrí medzi základné charakteristiky stresovej odpovede. Centrálnou zložkou stresového systému je hypotalamus, konkrétne jeho paraventrikulárne jadro produkujúce kortikoliberín (CRH), ktorý má kľúčovú úlohu v stresovej odpovedi.

Kortikoliberín uvoľnený do hypotalamo-hypofýzového portálneho obehu stimuluje sekréciu ACTH z adenohypofýzy, ktorá spolu s nadobličkou tvorí jednu z dvoch hlavných periférnych častí stresového systému, konkrétne hypotalamo-hypofýzovo-nadobličkovú (HPA) os. Druhou časťou je periférny sympatiko-adrenomedulárny systém.

Obrázok 1: Hypotalamo-hypofýzovo-nadobličková os (HPA) ako centrálna zložka stresového systému. (zdroj: solen.sk)

Dôsledok chronického pôsobenia stresu v podobe opakovaných neurálnych alebo humorálnych odpovedí sa označuje ako alostatická záťaž. Ide o dlhodobé zlyhanie adaptačného systému na stresové podnety.

Únava a vyčerpanie

Únava býva obvykle definovaná ako subjektívny pocit nedostatku energie a vyčerpania. Nejedná sa o ochorenie, ale o obranný signál organizmu, ktorý nás chráni pred preťažením ako fyzickým, tak aj psychickým.

Únava môže byť svalová, kedy po intenzívnej fyzickej záťaži dochádza k poklesu výkonnosti namáhaných svalov, úbytku svalovej sily a ku spomaleniu pohybov, alebo psychická, ktorá je vyvolaná útlmom vyšších funkcií CNS prejavujúca sa zhoršením kognitívnych funkcií, znížením vigility (bdelosti) a spomalením reakcií či celkovej pohotovosti.

Obrázok 2: Najčastejšie príčiny chronickej únavy. (zdroj: solen.cz)

Pocit únavy môžu vyvolávať aj rôzne liečivá, zle nastavená terapia hypertenzie alebo hyperglykémie. Za nadmernou dennou únavou a spavosťou sa môže ukrývať aj nedostatok kvalitného spánku, porucha dýchania v spánku (najmä u obéznych pacientov je časté obštrukčné spánkové apnoe), či nedostatočný príjem nutrientov a nedostatočný pitný režim.

V súvislosti s chronickou únavu a dlhodobým vyčerpaním sa stretávame s termínom chronický únavový syndróm (CFS). Ide o multisystémové ochorenie sprevádzané nešpecifickými mnohonásobnými, často vágnymi symptómami neurčitej etiológie. Stále viac sa pochybuje o CFS ako o samostatnej chorobe.

Z pohľadu lekárenskej praxe je potrebné mať na zreteli, že napríklad recidivujúce infekcie horných dýchacích ciest alebo močových ciest, dlhodobé zažívacie problémy, časté bolesti hlavy a podobne, môžu mať vzťah so stavmi chronickej únavy.

Obrázok 3: Symptómy chronického únavového syndrómu. (zdroj: pinterest.com)

Základnými opatreniami pri riešení stavov únavy a vyčerpanosti sú pochopiteľne režimové opatrenia, ktoré zahŕňajú dostatok odpočinku a zdravý spánkový režim, správne stravovanie a dostatočný prísun tekutín. Až následne je možné odporúčať doplnkovú starostlivosť.

Poruchy spánku

Spánok je aktívny dej priamo riadený štruktúrami mozgového kmeňa, predovšetkým medulla oblongata a mezencefaleum.

V priebehu spánku sa postupne striedajú jednotlivé spánkové štádiá, ktoré spoločne vytvárajú tzv. architektúru spánku. Existujú dva základné typy spánku, a to NREM (nonREM) a REM spánok.

Do NREM spánku patrí: ľahký spánok (štádium 1 a 2), hlboký spánok (slow wave sleep – SWS) a delta spánok (štádium 3). REM (rapid eye movement) spánok je charakterizovaný ako spánok sprevádzaný rýchlymi očnými pohybmi.

Obrázok 4: Štruktúry CNS podieľajúce sa na regulácii spánku a cirkadiánne zastúpenie spánku podľa veku. (zdroj: solen.cz)

Typický nočný spánok pozostáva u mladých ľudí zo 4 až 6 alternujúcich cyklov NREM a REM spánku, ktoré sa striedajú v asi 90 minútových intervaloch. So zvyšujúcim sa vekom ubúdajú hlboké spánkové štádiá ako aj REM spánok, naopak pribúdajú krátke stavy prebudenia.

Nespavosť patrí medzi najčastejšie poruchy spánku, môže byť spojená s:

• predĺženým zaspávaním, prerušovaním spánku, so sťaženým opätovným zaspávaním,
• predčasným ranným prebúdzaním,
• kombináciou uvedených porúch.

Obrázok 5: Schéma normálneho hypnogramu mladého dospelého človeka. (zdroj: solen.cz)

O niektorej z uvedených porúch zaspávania môžeme hovoriť iba v prípade, pokiaľ sa objavujú napriek adekvátnym podmienkam pre spánok.

Počas dňa si pacienti s nespavosťou najčastejšie sťažujú na únavu, vyčerpanie, pokles pozornosti, koncentrácie, poruchy pamäti, iritabilitu, zmenu nálady, redukciu motivácie, energie alebo iniciatívy. K závažným následkom nespavosti patrí aj zvýšená denná ospalosť, sklon k chybám, napätie, úrazovosť a somatické ťažkosti.

Najčastejšou súčasťou nefarmakologickej terapie porúch spánku sú režimové opatrenia – zásady spánkovej hygieny, prípadne kognitívna behaviorálna terapia. Spánková hygiena je definovaná ako univerzálne, spánok podporujúce správanie.

Medzi základné atribúty spánkovej hygieny patria:

• chodiť spať každý deň v tom istom čase,
• vstávať vždy v rovnakom čase (aj v nepracovné dni),
• každý deň realizovať primeranú pohybovú aktivitu (nie tesne pred spaním),
• spať v dobre vetranej miestnosti s mierne nižšou teplotou,
• tesne pred spaním sa vyhýbať intenzívnemu bielemu svetlu,
• zaspávať v tmavej alebo zatemnenej miestnosti,
• zaspávať v nehlučnom prostredí,
• používať kvalitný a primeraný matrac,
• vyhýbať sa spánku počas dňa (neplatí u malých detí a detí v predškolskom veku),
• nekonzumovať potravu ani pochutiny 2 hodiny pred spaním,
• nekonzumovať nadmerné alebo neskoré dávky kofeínu a iných stimulantov,
• nekonzumovať alkohol najmenej 2 hodiny pred spaním,
• v prípade nočného prebudenia nesvietiť a nepoužívať elektronické zariadenia.

Obrázok 6: Lokalizácia melatonínových receptorov v tele a ich fyziologické funkcie. (zdroj: solen.cz).

Prípravky s obsahom melatonínu je vhodné podávať v prípade porúch zaspávania tesne pred spaním, alebo pri nočnom prebudení so sťaženým opätovným zaspávaním. Z pohľadu rýchlosti nástupu účinku sú výhodnejšie orálne formy (napr. sublingválne spreje) pred perorálnymi dávkovanými formami (tablety, kapsuly).

Melatonín na systémové podanie nie je vhodný pre osoby mladšie ako 18 rokov a nesmie sa používať v priebehu tehotenstva alebo v období dojčenia.

Horčík (magnézium)

Magnézium sa spolupodieľa na regulácii tvorby a uvoľňovania melatonínu. V prípade nedostatku magnézia môže dochádzať k odchýlkam fyziologickej aktivity melatonínu, čím môžu byť narušené bežné cirkadiánne rytmy.

Denná potreba Mg²⁺ sa odhaduje na 200-400 mg (závisí od pohlavia a veku) elementárneho magnézia vo forme magnéziového katiónu Mg²⁺.

Z pohľadu vstrebávania je vhodné podávať organické soli magnézia, ktoré vykazujú vyššiu mieru vstrebávania.

Z pohľadu veľkosti jednotlivej dávky je vhodné podávať nižšie jednotlivé dávky (menej ako 100 mg elementárneho magnézia) viackrát denne, čím sa zvyšuje biologická dostupnosť a eliminujú sa možné nežiaduce účinky.

Vitamín B12 (substitúcia)

Vitamín B12 (kobalamín) je vo vode rozpustný vitamín, ktorý je syntetizovaný nižšími organizmami. Rastliny a vyššie živočíchy ho schopnosť syntetizovať nemajú. Ľudský organizmus je úplne závislý od jeho exogénneho prísunu.

Jedným z najčastejšie manifestovaných začínajúcich prejavov nedostatku vitamínu B12 je únava a vyčerpanie, ktoré zahŕňa celkový pocit nedostatku duševnej a fyzickej energie, ku ktorým sa pridáva svalová slabosť.

Porucha metabolizmu vitamínu B12 alebo deficit jeho konečných metabolitov – metylkobalamínu a adenozylkobalamínu – sa ďalej prejaví poruchou metabolizmu homocysteínu a metylmalonyl-koenzýmu A. Klinicky sa manifestuje rôznorodou neurologickou symptomatológiou, hematologickými zmenami, príznakmi zo strany gastrointestinálneho traktu (glositídou, nechutenstvom, hnačkami) alebo zmenami v imunitnom systéme. Najmä u starších detí sa pridružujú zmeny psychiky.

Deficit vitamínu B12 môže viesť k poškodeniu centrálneho alebo periférneho nervového systému, prípadne k ich súčasnému poškodeniu. Nedostatok vitamínu B12 sa môže manifestovať ako encefalopátia, myelopátia alebo neuropátia. Najčastejšie opisovaným prejavom deficitu vitamínu B12 je subakútna kombinovaná degenerácia miechy.

Obrázok 7: Začínajúci nedostatok vitamínu B12 sa prejavuje únavou a vyčerpanosťou, poruchami kognitívnych funkcií, zmenami nálady, rozostreným videním, nevoľnosťami, stavmi úzkosti, poruchami koordinácie a ďalšími príznakmi. (zdroj: themindsjournal.com)

Vitamín B12 sa v rámci suplementácie podáva u dospelých v dávke 100 až 500 μg denne. U dospievajúcich od 12 rokov sa suplementuje v dávke 100 až 250 μg denne.

Psychobiotiká (suplementácia)

Dôsledok chronického pôsobenia stresu v podobe opakovaných neurálnych alebo humorálnych odpovedí sa označuje ako alostatická záťaž. Ide o dlhodobé zlyhanie adaptačného systému na stresové podnety.

Viaceré štúdie naznačujú koreláciu medzi dysbalanciou črevného mikrobiómu niektorými neuropsychiatrickými poruchami. Poruchy na úrovni črevnej mikroflóry znamenajú zmenu fungovania tzv. črevného nervového systému (ENS).

Obrázok 8: Model alostatickej záťaže a rozvoj stresovej reakcie. (zdroj: solen.sk)

ENS predstavuje sieť nervových buniek lokalizovanú v stene orgánov tráviacej sústavy (u ľudí pozostáva z 200 až 600 miliónov nervových buniek). ENS obojstranne komunikuje s autonómnym nervovým systémom (predovšetkým cestou n. vagus) a tiež s CNS.

Zmeny kvality črevného mikrobiómu môžu vďaka zmenenej aktivite ENS zapríčiňovať zmeny na úrovni neurotransmiterov. Napríklad odchýlky v črevnej mikroflóre ovplyvňujú dostupnosť tryptofánu, ktorý je prekurzorom sérotonínu.

ENS má ďalej vplyv na zmenu produkcie protizápalových cytokínov a ich hladinu v plazme a na hladinu stresového hormónu kortizolu v krvi.

Obrázok 9: Obojstranný vplyv črevného mikrobiómu a mozgu. Črevný mikrobióm ovplyvňuje mozog prostredníctvom črevného nervového systému (ENS, ktorý komunikuje s vegetatívnym a centrálnym nervovým systémom. (zdroj: ncbi.nlm.nih.gov, jw.org)

Psychobiotiká sú definované ako živé probiotické baktérie, ktorých prítomnosť v črevnom mikrobióme v dostatočnom množstve a kvalite podporujú duševné zdravie, vrátane kognitívnych funkcií a emočného stavu CNS.

Z probiotických mikroorganizmov v skupine psychobiotík je dosiaľ najpodrobnejšie popísaný druh Lactobacillus plantarum, presnejšie jeho kmene PS128, resp. DR7. Kým efekt substitúcie kmeňa PS128 ukazuje pozitívne výsledky u detí s PAS, v prípade kmeňa DR7 je popísaný pozitívny vplyv na duševné poruchy, na ktorých podklade je stres.

Lactobacillus plantarum DR7 je G+ baktéria, ktorá má vysokú adhezivitu na črevnej sliznici, kde sa rýchlo množí a kolonizuje črevný trakt.

Lactobacillus plantarum DR7 je schopný ovplyvňovať vývoj mozgu a funkcie CNS tak, že:

• produkuje neurotransmitery a neuroaktívne metabolity (tryptofán/sérotonin),
• reguluje zápalové reakcie ovplyvňovaním hladiny cytokínov v sére,
• komunikuje s CNS cestou ENS a nervus vagus.

Predklinické štúdie naznačujú schopnosť Lactobacillus plantarum DR7 modulovať hladiny dopamínu a sérotonínu v CNS (prefrontálny kortex a corpus striatum), meniť sérové hladiny kortizolu, ktorý je zodpovedný za reakciu na stres a zníženie prozápalového cytokínu IL-6.

U Lactobacillus plantarum DR7 bol preukázaný pozitívny vplyv pri znižovaní rizika rozvoja stresovej reakcie u dospelých v rozsahu:

• redukcie symptómov stresu a úzkosti,
• podpory kognitívnych funkcií.

Z pohľadu znižovania rizika rozvoja stresovej reakcie, redukcie prejavov únavy a vyčerpania a správneho fungovania nervového systému a psychiky je vhodná súbežná suplementácia magnézia.

Fytofarmaká (systémovo)

Niektoré fytofarmaká dokážu ovplyvňovať kvalitu a kvantitu spánku, resp. môžu mať iné pozitívne účinky pri stresovej reakcii, ktorá môže viesť k poruchám spánku.

Valeriána lekárska (Valeriana officinalis)

Hlavnými aktívnymi látkami koreňa valeriány sú: silica s monoterpénmi, seskviterpénmi a mierne prchavou kyselinou valerénovou a jej derivátmi, kyselina gama-aminomaslová (GABA), glutamín, arginín a lignány.

Koreň valeriány má sedatívne účinky a zlepšuje kvalitu a predlžuje dobu spánku. Liečivá v extrakte koreňa valeriány vykazujú afinitu k receptorom GABA, receptorom adenozínu a tiež barbiturátovým a benzodiazepínovým receptorom. Predpokladá sa, že na sedatívnom účinku sa podieľajú vysoké koncentrácie glutamínu vo vodnom extrakte, pričom lignán hydroxypinorezinol vykazuje afinitu k sérotonínovým receptorom.

Medovka lekárska (Melissa officinalis)

Hlavnými účinnými látkami v liste medovky lekárskej sú: silica obsahujúca monoterpénové aldehydy (geranial, neral a citronelal), flavonoidy, monoterpény, deriváty kyseliny hydroxyškoricovej (kyselina kávová, chlorogénová, rozmarínová) a triterpény.

Liečivá listu medovky lekárskej majú sedatívne a karminatívne vlastnosti. Sedatívny účinok listu medovky lekárskej sa potvrdil v štúdiách in vivo. List medovky lekárskej je tradične súčasťou rastlinných trankvilizérov a prípravkov, ktoré navodzujú spánok.

Medzi ďalšie fytofarmaká, ktoré navodzujú upokojenie, podporujú zaspávanie, prispievajú k lepšej kvalite spánku a napomáhajú relaxácii patria chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), múčenka pleľová (Passiflora incarnata) a ďalšie.