Osteoporóza a jej prevencia

Osteoporóza je závažné chronické ochorenie. Zaraďujeme ju k metabolickým ochoreniam skeletu. Môžeme ju definovať ako úbytok kostnej hmoty a degradáciu mikroarchitektoniky kostí. Dôsledkom týchto zmien dochádza k úbytku kostnej hmoty a strate pevnosti kostí s následným zvýšením rizika zlomeniny.

Osteoporózu rozdeľujeme na primárnu a sekundárnu. V prípade primárnej osteoporózy rozlišujeme dva základné typy – senilnú a postmenopauzálnu osteoporózu.

Pri senilnej osteoporóze je znížená novotvorba kostí. Osteoblasty aj osteoklasty strácajú vitalitu a ich aktivita je znížená.

Pri postmenopauzovej osteoporóze stúpa počet a aktivita osteoklastov a následne aj osteoblastov, čo vedie k zvýšenému odbúravaniu kostí. Hlavným vyvolávajúcim faktom týchto zmien je postmenopauzálny pokles hladiny estrogénov.

Obrázok 1: Pohľad na štruktúru zdravých kostí a kostí postihnutých osteoporózou. (zdroj: endocrineweb.com)

V dôsledku straty kostnej hmoty sa postupne narúša aj štruktúra kostí. V určitom stupni sa potom preriednutá kosť stáva veľmi krehkou a ľahko sa láme, dokonca aj bez zjavného úrazového deja.

Výskyt primárnej osteoporózy je výrazne vyšší v porovnaní so sekundárnou osteoporózou, ktorá vzniká ako dôsledok inej základnej choroby alebo vonkajších vplyvov. Z tohto dôvodu je dôležitá prevencia a liečba rizikových pacientov.

Obrázok 2: Charakteristika dvoch podtypov primárnej osteoporózy. (zdroj: solen.sk)

Cieľom liečby osteoporózy je redukcia rizika vzniku fraktúry a zlepšenie kvality života pacienta s už preexistujúcou osteoporotickou fraktúrou. Existujú viaceré odporúčania komplexného manažmentu osteoporózy, ktoré zahŕňajú dostatočný príjem vápnika, vitamínu D, telesnú aktivitu, režimové opatrenia.

Antiresorpčné medikamenty zahŕňajú bisfosfonáty (alendronát, rizedronát, ibandronát a zolendronát), selektívne inhibítory (modulátory) estrogénových receptorov (raloxifén), kalcitonín a hormonálnu substitučnú terapiu.

Pokiaľ sa jedná o preventívne opatrenia, tak primárna prevencia osteoporózy spočíva v zaistení:

• dostatočného prívodu vápnika a bielkovín v potrave,
• primeraného prísunu vitamínu D a C,
• primeranej fyzickej aktivity,
• vylúčenia toxických vplyvov prostredia (fajčenie, ťažké kovy, nadmerný príjem fosfátov a pod.).

Obrázok 3: Optimálny denný príjem vápnika. (zdroj: solen.sk)

V nasledujúcich bodoch sú zhrnuté základné zásady substitúcie vápnika:

• vápnik sa najlepšie vstrebáva v malom množstve,
• v prípade užívania viac ako 500 mg vápnika denne je vhodné rozdeliť ho do viacerých denných dávok,
• vápnik podávať prednostne vo večerných hodinách,
• vápnik sa horšie vstrebáva v prítomnosti kyseliny fytovej, šťaveľovej, nadmerného množstva vlákniny,
• vstrebávanie vápnika zhoršujú soli magnézia, fosforu, draslíka a sodíka,
• prípravky obsahujúce kalcium karbonát a kalcium fosfát je potrebné podávať s jedlom (aby sa dosiahlo kyslé prostredie v žalúdku pre čo najlepšiu absorpciu obsahu),
• prípravky s obsahom kalcium citrátu sa lepšie vstrebávajú pri podaní nalačno,
• dostatočný príjem tekutín zmierňuje obstipáciu ako nežiaduci účinok vápnikových preparátov,
• nadmerný príjem jednoduchých sacharidov a vysoký obsah sodíka v konzervovaných potravinách vedie k cca 20 % zvýšeniu exkrécie vápnika močom.

Vitamín D (substitúcia)

Nedostatok vitamínu D je dlhodobo známym rizikovým faktorom osteoporózy a zlomeniny krčka stehennej kosti. Deficit vitamínu D znižuje absorpciu vápnika, zvyšuje tvorbu parathormónu a následnou stimuláciou osteoklastickej aktivity vedie k zvýšeným kostným stratám.

Obrázok 4: Schéma regulácie vápnika v organizme. (zdroj: advancells.com)

Vitamín D získavame v dvoch formách: vitamín D3 (cholekalciferol) vzniká ožiarením UV lúčmi kože, vitamín D2 (ergokalciferol) sa vyskytuje v potrave. Tvorba vitamínu D v koži závisí od dĺžky expozície slnečnými lúčmi, od ročného obdobia, pigmentácie kože, veku, atď. Udáva sa, že 10 až 15 minútová expozícia rúk počas slnečných mesiacov (apríl až september), ramien a tváre 2 až 3 krát týždenne (v závislosti od senzitivity kože), je postačujúca na zabezpečenie fyziologického množstva vitamínu D v organizme. Najbohatším potravinovým zdrojom sú fortifikované mliečne výrobky, cereálie, vaječné žĺtka a ryby.

Vitamín D je nevyhnutný pre dosiahnutie rovnováhy v metabolizme vápnika, ktorý je nevyhnutný pre správne fungovanie svalov a pre priebeh svalovej kontrakcie. Vitamín D:

• podporuje vstrebávanie vápnika zčriev,
• podporuje ukladanie vápnika do kostí,
• podporuje spätné vstrebávanie vápnika vobličkách.

Potrava je však schopná zabezpečiť zvyčajne len 5 – 10 % vitamínu D. Preto predovšetkým počas menej slnečných mesiacov (v našich zemepisných šírkach to znamená obdobie od októbra do apríla) sú časté stavy nedostatku vitamínu D v organizme. To môže následne viesť k zhoršeniu fungovania imunitného systému a ku zvýšenej náchylnosti k infekčným ochoreniam.

Obrázok 5: Optimálny denný príjem vitamínu D podľa veku a stavu. V prípade odporúčaného denného príjmu platí skutočnosť, že sa jedná o hraničnú hodnotu pre stavy deficitu. Preto je vhodnejšie viesť substitúciu v hodnotách optimálneho denného príjmu. Denný príjem nad hranicu 4000 IU by mal byť konzultovaný s lekárom. (zdroj: adc.sk)

U pacientov s obmedzením renálnych funkcií so znížením klírensu kreatitínu, predovšetkým vo vyššom veku pre nedostatočnú aktivitu alfa-1-hydroxylázy, je suplementácia vitamínom D3 neúčinná. V týchto prípadoch sa uprednostňuje podávanie analógov vitamínu D (kalcidiol a kalcitriol).

Vitamín K (substitúcia)

Vitamín K sa zapája do štruktúry zabezpečujúcej tvorbu koagulačných faktorov ako aj bielkovín v kosti, napríklad osteokalcínu. Deficit vitamínu K zrýchľuje metabolický obrat kostí a môže viesť k zníženiu hustoty kostí. Jeho pozitívny efekt zosilňuje súčasná suplementácia vitamínom D.

Obrázok 6: Vplyv vitamínu K na reguláciu vápnika v organizme. (zdroj: vitaguard.blog)

Bielkoviny

Odporúčaný príjem bielkovín sa pohybuje okolo 1 až 1,5 g/kg telesnej hmotnosti. Pri ich nedostatku chýba stavebný materiál pre organickú zložku kosti – osteoid. Pri nadbytku bielkovín dochádza k zvýšeniu kyslosti vnútorného prostredia pri ich metabolizme, čo spôsobuje zvýšené odbúravanie kostí.

Fyzická aktivita

Intenzita fyzickej aktivity sa mení vzhľadom na vek, a to nielen z dôvodov kardiovaskulárnych, endokrinologických a iných ochorení súvisiacich s vyšším vekom. Fyzická aktivita má v rôznom veku odlišný vplyv na kosti a ich hustotu.

V staršom veku sú najväčším osteogénnym stimulom cvičenia a športy stredne intenzívne a krátkodobejšieho charakteru s pauzami 4 až 8 hodín medzi jednotlivými cvičeniami. Takéto cvičenie je vhodnejšie ako cvičenie dlhodobé a s veľkou záťažou.

U mladších osôb v rámci prevencie volíme cvičenia a športy vyššej intenzity, s vyššou záťažou a vytrvalosťou (silové cvičenie, beh, futbal, aeróbne cvičenie a podobne). Takéto aktivity majú dobrý vplyv na stimuláciu osteoblastov, a tým na znížení rizika osteoporózy.