Správna dispenzácia: Infekcie a zápaly hrdla

Pri akútnych infekciách horných dýchacích ciest sú častými príznakmi bolesť a zápal hrdla. Napriek rôznym príčinám vzniku zápalu sa najčastejšie stretávame s anatomickou diferenciáciou, teda delením podľa toho, ktorá anatomická časť je postihnutá.

Tonzilitída je akútny zápal podnebných mandlí, ktorý sa označuje aj ako angína, len ojedinele sa vyskytuje izolovane, vo väčšine prípadov je spojená s faryngitídou.

Faryngitída je odborný názov pre zápal hltana a väčšinou je sprievodným javom pri zápale v oblasti horných dýchacích ciest.

Laryngitída predstavuje zápal hrtana, infekčné ochorenie dolných dýchacích ciest. Hrtan je prvou časťou dolných dýchacích ciest a predstavuje priestor, ktorým prechádza vzduch do priedušnice.

Zápal hrdla môže mať z epidemiologického pohľadu rôzne príčiny. Medzi najčastejšie príčiny zaraďujeme vírusových alebo bakteriálnych pôvodcov. Medzi ostatné príčiny zaraďujeme alergie, suchý vzduch, fajčenie, prostredie poškodené chemikáliami alebo inými dráždivými látkami, zranenia, gastroezofagálnyreflux a onkologické ochorenia.

 

Možnosti asistovaného samoliečenia a doplnkovej liečby

Antiseptiká, antiflogistiká a antibiotiká (lokálne)

Antiseptiká-antiflogistiká sa používajú pri zápaloch a opuchoch dutiny ústnej, hltanu, pri zápaloch ďasien, paradentóze, zápaloch mandlí (vrátane sekundárnych ťažkostí po chemoterapii alebo rádioterapii), predovšetkým pri chorobách z nachladnutia. Ďalšou oblasťou použitia je podporná liečba pri konzervatívnom a extraktívnom zubnom ošetrení a zápaloch sliznice.

Antiseptiká-antiflogistiká pri lokálnej aplikácii vykazujú silný analgetický, antimikrobiálny a protizápalový účinok (na rozdiel od bežných antiseptík, ktoré nepôsobia protizápalovo), čím redukujú zápalový edém a bolesť spojenú so zápalom rôzneho pôvodu.

U niektorých antiseptík-antiflogistíkboli tiež zadokumentované antimikrobiálne účinky, čiže ich použitie pri infekciách v oblasti hrdla majú nielen symptomatické, ale aj kauzálne pôsobenie.

Súčasťou kombinovaných prípravkov môžu byť aj lokálne baktericídne antibiotiká.

Používanie lokálnych laryngologík z tejto skupiny by malo byť časovo obmedzené na prvých niekoľko dní trvania akútnej infekcie. Ich dlhodobé používanie sa neodporúča.

Analgetiká-antipyretiká (systémovo)

Akútna bolesť je definovaná ako bolesť, ktorá nedávno začala a pravdepodobne má ohraničené trvanie. Obvykle má známu príčinu vo vzťahu k ochoreniu či traume. Trvá od niekoľkých minút do niekoľkých dní až týždňov. Je vyvolaná poškodenímtkaniva a býva spojená s určitým stupňom zápalu. V prípade, ak je dĺžka trvania akútnej bolesti do 3 mesiacov, hovoríme o subakútnej bolesti.

Akútna bolesť môže sprevádzať bežné infekcie dýchacích ciest. Obvykle ide o sprievodný symptóm zápalovej reakcie, ktorá s ústupom primárneho ochorenia mizne. Napriek tomu môže byť terapeuticky žiaduce túto krátkodobú bolesť potláčať, resp. je výhodné tlmiť zápalový proces vhodnou antiflogistickou liečbou.

Pri systémovom tlmení bolesti a zápalu dýchacích ciest sa v rámci samoliečenia používajú obvykle analgetiká-antiflogistiká (kyselina acetylsalicylová, ibuprofén a pod.) a tiež paracetamol (často kombinovaný so systémovo pôsobiacimi dekongestívami).

Antitusiká (systémovo)

Lieky, ktoré špecificky inhibujú alebo moderujú akt kašľania, nazývame antitusiká. V praxi sa používa jediný typ delenia antitusík a to na liečivá odvodené od kodeínu, ktoré majú vždy centrálny účinok (kodeín, dextrometofrán, pentoxyverín) a nekodeínové antitusiká, ktoré môžu vykazovať centrálny alebo periférny účinok (butamirát, dropropizín, oxeladín).

V prípade manažmentu kašľa podávaním antitusík musíme brať do úvahy základné pravidlá racionálnej farmakoterapie:

  • podávanie centrálne pôsobiacich antitusík by malo byť krátkodobé a len v prípade suchého dráždivého alebo bolestivého kašľa, ktorý zaťažuje pacienta,
  • antitusiká by sa nemali podávať v prípade produktívneho vlhkého kašľa,
  • opioidnéantitusiká zvyšujú viskozitu hlienu a môžu spôsobiť sekundárne komplikácie,
  • postinfekčný kašeľ, ktorý pretrváva aj niekoľko týždňov, nie je vždy nutné dlhodobo tlmiť podaním antitusík (v priebehu času vymizne spontánne),
  • kašeľ vyvolaný liečbou inhibítormi ACE, gastroezofagálnymrefluxom alebo psychogénny kašeľ nie je možné tlmiť klasickými antitusikami,
  • v pediatrickej praxi by antitusiká nemali byť liekom prvej voľby v prípadoch, že nie je preukázaná a kauzálne liečená príčina kašľa.

Niektoré antitusiká môžu vykazovať aj anticholinergný a bronchospazmolytický účinok, ktorý zlepšuje respiračné funkcie.

Zdroj: www.vectorstock.com

Zdroj: www.vectorstock.com

Expektoranciá (systémovo)

Expektoranciá uľahčujú vykašliavanie a evakuáciu sekrétu z dýchacích ciest. Ich účinok spočíva v znižovaní viskozity spúta jeho depolymerizáciou a v aktivácii sektreto-motorických funkcií dýchacích ciest. Používajú sa pri liečbe akútnych ochorení horných a dolných dýchacích ciest, prípadne pri závažnejších ochoreniach (akútne a recidivujúce zápaly dolných dýchacích ciest, astma, CHOCHP a pod.).

Expektoranciá sa rozdeľujú na dve základné skupiny: mukolytiká (znižujú viskozitu spúta a skvapalňujú bronchiálny sekrét) a sekrétomotoriká (zvyšujú produkciu riedkeho sekrétu a jeho transport pomocou ciliárneho aparátu).

Expektoranciá môžu mať súbežne mukolytické aj sekretomotorické pôsobenie. Zároveň môžu účinkovať antimikrobiálne, mukoprotektívne, antioxidačne, alebo detoxikačne. Ideálne expektoračné liečivo nemá tlmivý účinok na prirodzenú aktivitu ciliárneho aparátu, v optimálnom prípade túto aktivitu stimuluje.

Pri niektorých expektoranciách bolo preukázané, že pri súčasnom podávaní s antibiotikami typu amoxicilín, klaritromycín a ciprofloxacín zvyšuje koncentráciu týchto antiinfekčných liečiv v dýchacích cestách, čím zvyšuje ich účinnosť.

V prípade manažmentu kašľa podávaním expektorancií musíme brať do úvahy základné pravidlá racionálnej farmakoterapie:

  • podávanie expektorancií sa indikuje len v prípade kašľa so zvýšenou produkciou hustého viskózneho hlienu,
  • expektoranciá sa nepodávajú pri vlhkom kašli so zvýšenou produkciou riedkeho hlienu,
  • kombinované podávanie antitusík s expektorancií nemá racionálne opodstatnenie (riziko stázy a hromadenia hlienu v bronchoch, čím sa vytvára prostredie vhodné pre sekundárne infekcie),
  • mukolytiká sú kontraindikované u pacientov s primárnou dyskinéziou (podanie zvyšuje obsah hlienu s nízkou viskozitou a elasticitou, ktorý zateká do dolných dýchacích ciest).

Extrakt červených morských rias (lokálne)

Lokálne prípravky s obsahom extraktu z červených morských rias (v literatúre sa označuje akoCarragelose, resp. lota-Carrageenan) dokážu signifikantne redukovať príznaky bežného nachladnutia (sezónnej nádchy) alebo iných infekcií horných dýchacích ciest vyvolaných vírusmi.

Zároveň má uvedený extrakt z červených morských rias potvrdenú protivírusovú aktivitu voči najčastejším vírusovým pôvodcom sezónnej nádchy a iných infekcií horných dýchacích ciest. Výsledkom je zmiernenie príznakov a skrátenie trvania infekčnej sezónnej nádchy vyvolanej vírusmi.

Extrakt z červených morských rias je možné aplikovať vo forme štandardizovaného nosového roztoku alebo roztoku na aplikáciu do hrdla vo fáze aktívneho ochorenia.

Zároveň sú uvedené prípravky použiteľné pri redukcii stavov opakovanej infekcie vyvolanej tým istým alebo príbuzným vírusovým pôvodcom.

Extrakt Pelargonium sidoides (systémovo)

Lokálne prípravky s obsahom extraktu z koreňa Pelargonium sidoides(muškát) majú preukázané antioxidačné účinky. Zároveň inhibujú príznaky akútnych infekcií horných dýchacích ciest.

Medzi účinky extraktu Pelargonium sidoides patria:

  • Stimulácia nešpecifických obranných mechanizmov (stimulácia pohybu riasiniek epitelových buniek, ovplyvnenie syntézy interferónu a prozápalovýchcytokínov, stimulácia aktivity NK buniek, stimulácia fagocytov, expresia adhéznych molekúl, indukcia chemotaxie)
  • Antimikrobiálne účinky (priame antibakteriálne a antivírusové pôsobenie, zníženie/inhibícia adhézie streptokokov skupiny A na deskvamované/žijúce epiteliálne bunky, inhibícia beta-laktamázy)
  • Cytoprotektívne vlastnosti (inhibícia ľudskej leukocytárnej elastázy, antioxidačné účinky).

Po odznení príznakov akútnej infekcie by mala liečba extraktom Pelargonium sidoides pokračovať ešte niekoľko dní, aby nedošlo k recidíve. Celková doba podávania nemá presiahnuť 3 týždne.

Systémová enzýmová terapia (substitúcia)

Systémová enzýmová terapia je typom podpornej suplementačnej liečby, pri ktorej sa využívajú proteolytické enzýmy (bromelaín, papaín, trypsín, chymotripsín a pankreatín, príp.amyláza a lipáza).

V prípade infekcií horných dýchacích ciest je možné indikovať enzýmovú terapiu pri chronických a recidivujúcich zápaloch v oblasti nosovej dutiny, horných aj dolných dýchacích ciest. Zároveň vykazuje SET potenciačný účinok na niektoré typy antibiotík pri ich súčasnom podávaní a preto je možné ich indikovať ako podpornú liečbu.

Iné prípravky a pomôcky (salivačné kloktadlá, zvlhčujúce látky, fytofarmaká) 

Zdieľať

Zadajte frázu, ktorú hľadáte a stlačte enter

Shopping Cart

Žiadne produkty v košíku.