Syndróm dráždivého čreva
Dráždivé črevo (črevná dyspepsia) je možné charakterizovať ako poruchu vyprázdňovania stolice spojenú s brušným diskomfortom alebo bolesťou brucha. Podľa aktuálnej klasifikácie ide o pacientov, u ktorých uvedené problémy pretrvávajú najmenej tri dni v mesiaci, a to po dobu najmenej troch posledných mesiacov, a navyše majú dva z troch uvedených symptómov:
- úľava od bolestí brucha po vyprázdnení stolice,
- súčasne s bolesťami v bruchu sa objavuje zmena frekvencie vyprázdňovania stolice,
- dochádza ku zmene konzistencie stolice.
Za najdôležitejšie momenty v patogenéze sa považujú:
- primárna porucha motility s abnormálnou koordináciou jednotlivých oddielov hrubého čreva a patologicky vystupňovaný gastrokolický reflex,
- následky prekonaného bakteriálneho zápalu hrubého čreva,
- porucha senzorickej funkcie čreva s viscerálnou hyperalgéziou,
- zvýšená sekretorická aktivita kolickej sliznice.
Obrázok 1: Faktory vplývajúce na prejav syndrómu dráždivého čreva. (zdroj: semanticscholar.com)
Podľa klinického priebehu môžeme diferencovať štyri hlavné skupiny pacientov:
- Hnačkovitá forma má dva klinické varianty. Prvý je charakterizovaný nutkavými rannými defekáciami. Druhým variantom tejto formy sú postprandiálne bolestivé defekácie. V oboch prípadoch je prítomná imperatívna potreba na stolicu sprevádzaná bolesťami brucha (v dolnej polovici), obvykle kŕčovitého charakteru. Po defekácii dochádza k okamžitej úľave.
Stolica sa objavuje v ranných hodinách, typicky hneď po raňajkách alebo po prebudení.
Stolice sú málo objemné a vyprázdňovanie je frakcionované. Ďalšie stolice nasledujú behom pár desiatok minút a ich obsah je stále redší tak, že posledná stolica má už tekutú konzistenciu.
- Zápchovitá forma je opakom hnačkovitej. Dominujúcim znakom je zápcha, náročné a nepravidelné vyprázdňovanie tuhej, tvrdej a bobkovitej stolice. Ak stolica absentuje viac dní, pacienti sa sťažujú na bolesti brucha, pocit nadúvania, zvýšenú plynatosť a neustále nutkanie na stolicu bez uspokojivého vyprázdnenia. Pravidlom je prímes hlienu v stolici. Pri použití kontaktných laxatív dochádza k prudkému vyprázdneniu so silnými kŕčmi v bruchu.
- Zmiešanú formu dráždivého čreva je možné charakterizovať predovšetkým brušným diskomfortom, pocitom nadúvania a plynatosti. Často je stolica prítomná denne, býva však nepravidelná, v niektorých dňoch redšia a opakovaná, po iné dni (obvykle v závislosti na stravovaní a psychickom strese) nie je stolica prítomná vôbec.
Hnačka
Hnačka je najčastejšie definovaná ako časté vyprázdňovanie (najmenej trikrát v priebehu dňa), pri ktorom je vylučovaná riedka a neformovaná stolica. Ako sprievodný jav popri hnačke sa môžu objaviť kŕče a vzácnejšie aj nauzea a vracanie. Rozlišujeme hnačku akútnu a chronickú.
Akútna hnačka vzniká náhle a pretrváva maximálne 14 dní. Najčastejšími príčinami sú infekcie spôsobené baktériami (Salmonela sp., E. coli, C. difficile a iné), vírusmi (adenovírusy, rotavírusy) a parazitmi (Giardia intestinalis). Medzi ďalšie príčiny akútnej hnačky patria dietetické pochybenia, alimentárne intoxikácie, vegetatívne príčiny (nervozita, strach), prípadne užívanie niektorých liekov – antibiotiká, cytostatiká, antidiabetiká, antihypertenzíva, hypolipidemiká, psychofarmaká.
Obrázok 2: Najčastejšie príčiny vzniku akútnej hnačky a dôvody na konzultáciu s lekárom. (zdroj: gi.md)
Akútna hnačka v počiatočných fázach, ktoré nie sú komplikované inými charakteristickými príznakmi, môže byť predmetom asistovaného samoliečenia. Medzi stavy, ktoré si vyžadujú konzultáciu s lekárom patria predovšetkým hnačka trvajúca viac ako 3 dni (u dospelých osôb), viac ako 2 dni u detí starších ako 1 rok, respektíve dlhšie ako 1 deň u detí v prvom roku života a u seniorov nad 70 rokov, ďalej prítomnosť krvi alebo hlienu v stolici, horúčka nad 39 °C, výrazná strata hmotnosti (viac ako 5 %), pretrvávajúce bolesti brucha aj v čase medzi kŕčmi sprevádzajúcimi defekáciu, vracanie a veľmi vysoká frekvencia vodnatých stolíc.
O chronickej hnačke hovoríme, ak stav pretrváva viac ako 14 dní. Príčiny chronickej hnačky môžu mať súvis s ochoreniami GIT, prípadne ochoreniami iných orgánov. Chronická hnačka musí byť vždy konzultovaná s lekárom.
Obrázok 3: Podľa bristolskej škály stolice sa pri type 5 až 7 hovorí ako o hnačke, pri 1 a 2 ako o zápche. (zdroj: muschealth.org)
Pri klasifikácii stolice sa používa tzv. bristolská škála stolice. Podľa nej sa za hnačku považuje typ 5 až 7. Typ 5 je charakterizovaný stolicou vo forme hladkých mäkkých guličiek s jednoznačne ohraničenými okrajmi, čo symbolizuje skrátenú pasáž črevného obsahu (mierna hnačka). Najčastejšie je vyvolaná dietetickým pochybením a/alebo nedostatočnou konzumáciou vlákniny.
V prípade typu 6 už hovoríme o stredne závažnej hnačke, nakoľko je charakterizovaný kašovitou stolicou bez ohraničenia (mierna infekcia alebo intoxikácia).
Pri type 7 hovoríme o silnej hnačke, pretože stolica je úplne tekutá bez výskytu pevných častíc, pri ktorej bola veľmi krátka pasáž črevom (závažná infekcia alebo intoxikácia).
Všeobecné zásady pri hnačke
V rámci terapie hnačky sa uplatňujú tri základné nástroje: rehydratácia, šetriaca diéta a medikamentózna liečba.
V rámci rehydratácie je potrebné zabezpečiť príjem tekutín v rozsahu 2-3 litre denne, pričom väčšina uvedeného objemu má pripadať na pitnú alebo stolovú vodu, ktorá môže byť doplnená o iónové nápoje, ktoré okrem vody dodávajú do tela aj elektrolyty. Na doplnenie príjmu tekutín sú vhodné aj nesladené ovocné čaje alebo slabý čierny čaj.
V prípade závažnejšej dehydratácie u rizikových osôb a u detí môžeme zaradiť do liečby aj orálne rehydratačné nápoje (ORS). Pri nich je dôležité, aby boli podávané pri izbovej teplote (nie studené) a v čo najmenších dávkach (najlepšie po lyžičkách).
Pre zachovanie osmolarity, ktorá je základným predpokladom ich účinku je potrebné, aby boli správne nariedené a aby neboli pri podávaní zmiešané s iným nápojom alebo tekutinou.
Odporučené zloženie ORS podľa WHO: 13,5 g glukózy + 2,6 g NaCl + 2,9 g citrátu (trisodium citrát dihydrát) a 1,5 g KCl rozpustených v 1 litri prevarenej vody. Pre prípravu ORS v domácich podmienkach sa používa rozpis: 8 lyžičiek cukru, 1 lyžička kuchynskej soli, šťava z dvoch pomarančov alebo z dvoch grapefruitov, doplniť do 1 litra prevarenou vodou.
Obrázok 4: Šetriaca diéta pri hnačke sa niekedy zvykne označovať ako BRAT a pozostáva predovšetkým z banánov (Banana), ryže (Rice), jablkového pyré (Applesauce) a suchárov (Toast). (zdroj: fca.com)
V prípade hnačky je významným opatrením pri liečbe nastavenie tzv. šetriacej diéty, ktorá má za cieľ zabrániť, aby hnačka prešla do chronickej fázy.
V rámci výživy pri hnačke je všeobecne odporúčaná konzumácia pečiva (nie čerstvého), suchárov, piškót, varených zemiakov, ryže (u detí do veku 6 mesiacov vo forme ryžového odvaru), banánov, jabĺk (najlepšie bez šupiek vo forme pyré) a varenej mrkvy, respektíve mrkvového odvaru.
Medzi ostatné režimové opatrenia pri liečbe akútnej hnačky patrí jednoznačne aj zvýšená hygiena a dezinfekcia rúk.
Nadúvanie a flatulencia
Nadúvanie brucha je definovaný ako subjektívny pocit a/alebo ako objektívne „roztiahnutie“ (distenzia) brucha. Vyskytuje sa veľmi často pri funkčných gastroenterologických ochoreniach. K nadúvaniu sa pomerne často pridružujú príznaky, ako napríklad flatulencia (plynatosť), meteorizmus alebo odgrgávanie.
V patofyziológii nadúvania sú dôležité štyri hlavné faktory: subjektívny pocit, objektívna zmena v páse, objem intraabdominálneho obsahu a aktivita svalstva brušnej steny. Jedným z kľúčových činiteľov zodpovedným za vznik ťažkostí je viscerálna hypersenzitivita alebo zvýšené vnímanie pocitov vznikajúcich v tráviacej trubici.
Táto hypersenzitivita, ktorá je pomerne častá u pacientov s dráždivým hrubým črevom, môže spôsobiť stavy, pri ktorých aj malé zmeny v objeme gastrointestinálneho traktu sú pociťované ako nadúvanie.
Nadúvanie môže byť lokalizované v hornej časti brucha (niekedy spojené s dyspeptickými symptómami) alebo v dolnej časti brucha (súčasť dráždivého hrubého čreva). Samozrejme existuje aj „overlap“ a pacienti pociťujú nadúvanie v celom bruchu. Niektorí pacienti pozorujú spojitosť nadúvania s príjmom určitých potravín (potravinová intolerancia).
Obrázok 5: Mechanizmy vzniku nadúvania brucha a klinický obraz pacienta. (zdroj: solen.sk)
V liečbe nadúvania sa používajú antiflatulenciá zo skupiny surfaktantov typu simetikón, prípadne adsorpčné liečivá (napríklad aktívne uhlie).
