Črevná mikroflóra udržiava interakciu s hostiteľom prostredníctvom trávenia, metabolizmu, extrakcie živín, syntézy vitamínov a ochrany proti patogénom. Taktiež sú probiotiká dôležitou súčasťou osi mozog-črevo.
Črevo a mozog sú súčasťou enterického nervového systému (ENS). Črevo komunikuje s mozgom a mozog komunikuje s črevom prostredníctvom neurónov (prenášače informácií v nervovej sústave), ktoré lemujú tráviaci trakt. Črevo ovplyvňuje náladu, imunitný systém a funkciu mozgu niekoľkými rôznymi cestami:
- neurologická: črevo produkuje neurotransmitery, aby bola zabezpečená komunikácia medzi črevom a mozgom.
- hormonálna: črevo a mikroflóra určuje dostupnosť živín nutných pre správnu funkciu chemických prenášačov medzi mozgom a endokrinným systémom.
- metabolická: v čreve probiotické baktérie produkujú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré prechádzajú do mozgu a regulujú aktivitu imunitného systému mozgu. Tým ovplyvňujú vývoj mozgu a správanie.
- imunitná dráha: zápalové bunky komunikujú medzi mozgom a črevom a regulujú tak imunitnú aktivitu.
Probiotiká a ich bezpečnosť počas gravidity
Probiotiká, teda živé mikroorganizmy, ktoré majú pre hostiteľa prospešné zdravotné benefity sú vo všeobecnosti dobre tolerované deťmi aj tehotnými ženami. Avšak boli prípady hlásenia nežiaducich účinkov, ako sú mierne gastrointestinálne poruchy, systémové infekcie či kožné problémy, ale ich výskyt bol veľmi nízky (Lactobacillus spp. 1 z 1 milióna a Saccharomyces boulardii 1 z 5,6 milióna ľudí), preto u zdravých žien nie je opodstatnený strach z užívania probiotík. V obmedzenom výskume používania probiotík počas tehotenstva sa nezistili žiadne súvislosti s užívaním probiotík a potratmi alebo malformáciami akéhokoľvek druhu. Štúdia nezistila žiadnu súvislosť s užívaním probiotík a výskytom cisárskeho rezu či vplyv na pôrodnú hmotnosť dieťaťa.
Gravidita a mikrobióm
Počas gravidity dochádza k zmene v zložení mikrobioty. Tieto zmeny môžu súvisieť s nárastom tukovej hmoty, hladiny glukózy v krvi, inzulínovej rezistencie (IR) a cirkulácie prozápalových cytokínov u tehotnej ženy, čím môže dôjsť k vzniku metabolických ochorení. Výskyt týchto ochorení v tehotenstve môže spustiť vaskulárne alebo metabolické riziko rozvoja civilizačných chorôb v budúcom živote matky. V štúdii podľa Homayoniho a kol. sa zistilo, že potrava je lepším nosičom probiotík ako forma výživových doplnkov.
Probiotiká sú relatívne novou intervenciou, ktorá môže znížiť hladiny glukózy, zabrániť vzniku ochoreniu gestačného diabetu mellitu GDM a znížiť komplikácie matky a plodu z toho vyplývajúce. Podľa štúdie Laitinena a kol. vykonanej na zdravých tehotných ženách, probiotická suplementácia môže zlepšiť kontrolu glukózy v krvi počas tretieho trimestra. Priaznivý účinok na zníženie hladiny glukózy mali v štúdii od Luoto a kol. baktérie Lactobacillus rhamnosus GG ATCC 53103 a Bifidobacterium lactis BB-12® v množstve 1×1010 CFU. Ďalšie štúdie ukázali, že užívanie probiotík s obsahom Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus casei a Bifidobacterium bifidum v dávke 2×109 počas 6 týždňov u pacientov s GDM malo priaznivý vplyv na glykemickú kontrolu, hladiny triglyceridov a lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou (VLDL).
Ďalšia štúdia skúmala vplyv probiotickej baktérie Lactobacillus rhmanosus LGG v dávke 1×1010 CFU na dieťa a jeho neurobehaviorálny vývin. V štúdii od Rianda a kol. podávali toto probiotikum tehotným ženám 4 týždne pred pôrodom a 6 mesiacov pri dojčení, prípadne nedojčeným deťom podávali toto probiotikum externe po dobu 6 mesiacov. Zistili pozitívny vplyv probiotika na prejavy poruchy pozornosti spojené s hyperaktivitou a znížením rizika vzniku ADHD či Aspergerovho syndrómu. V tejto štúdii taktiež zistili lepšie zastúpenie čreva baktériami Biffidobacterium spp. v porovnaní s deťmi s poruchou pozornosti.
Vedci z Univerzity Otago, Wellingtong a Univerzity v Aucklad zistili, že probiotikum Lactobacillus rhamnosus (HN001), ktoré sa podáva matkám v neskorom štádiu tehotenstva a počas dojčenia a následne ich deťom od narodenia až do veku dvoch rokov, znižuje výskyt ekzému u detí na polovicu. Probiotikum tiež poskytlo určitú ochranu pred rozvojom astmy, sennej nádchy a alergií u detí. Do dvoch rokov mali deti, ktoré dostávali probiotikum Lactobacillus rhamnosus (HN001) 50 % zníženie ekzému v porovnaní s tými, ktorí dostávali placebo. Ďalšie probiotikum, Bifidobacterium lactis (HN019), nemalo žiadny účinok v porovnaní s placebom.
Z dostupných informácií môžeme povedať, že baktéria Lactobacillus rhmanosus LGG v množstve 1×1010 má pozitívny vplyv na priebeh tehotenstva v rámci výskytu metabolických ochorení u neobéznych žien a následné podávanie tohto probiotika počas dojčenia po dobu 6 mesiacov po pôrode má priaznivý vplyv na neurobehaviorálny vývoj dieťaťa. Baktéria Lactobacillus rhamnosus HN001, a tiež LGG majú pozitívny vplyv na zníženie výskytu ekzému u dieťaťa počas ich užívania od 36. týždňa tehotenstva. Avšak mnohé štúdie opisujú, že takéto podávanie probiotík bez ich následného podávania dieťaťu po narodení nemá tento želaný účinok.
Ing. Mária Lamparská
