Magnézium, horčík (Mg) je štvrtý najdôležitejší katión v tele a druhý najdôležitejší intracelulárny katión po káliu. Telo dospelého človeka obsahuje 900 – 1 200 mmol (22 – 30 g) Mg, čo predstavuje 0,043%. Väčšina magnézia je viazaná v kostiach, v svaloch a v mäkkých tkanivách, kde sa nachádza zhruba 45% a len 1% sa nachádza v sére.

Fyziologická funkcia magnézia

Magnézium je nevyhnutné pre transkripciu DNA a RNA. Ako kofaktor enzýmov priamo ovplyvňuje aktivitu viac ako 300 enzýmových systémov. Magnézium stabilizuje enzýmy, vrátane tých, ktoré katalyzujú reakcie , ktorých výsledkom je tvorba ATP. ATP je nevyhnutné pre utilizáciu glukózy, syntézu tukov, proteínov, nukleových kyselín a koenzýmov aj kontrakciu svalov. Deficit Mg často vedie ku hypokaliémii, ktorá ustúpi až po nasýtení Mg, ale nie po samotnej suplementácii kália. To je ovplyvnené regulačným pôsobením Mg na Na⁺K⁺ATP-ázovú pumpu. Magnézium je nevyhnutné pre opätovné vychytávanie vápnika sarkoplazmatickým retikulom cez vápnikom aktivovanú ATPázu. Pri nízkej koncentrácii Mg²⁺ v sarkoplazme sa sval ľahko kontrahuje a ťažšie relaxuje – je tendencia k tetánii. Deficit Mg preto signifikantne zvyšuje intracelulárne hladiny vápnika. Pacienti s hypomagnezémiou majú často deficit vápnika, ktorý neodpovedá na podanie vápnika, pokiaľ sa neodstráni deficit magnézia. Magnézium zachováva konformáciu nukleových kyselín a je nevyhnutný pre štrukturálne funkcie proteínov a mitochondrií. Z uvedeného vyplýva, že magnézium ovplyvňuje globálnu fyziológiu bunky.  V súčasnosti je známe, že narušená bunková homeostáza Mg môže prispievať k vzniku a rozvoju tak závažných stavov, akými sú neurodegenerácia, metabolický syndróm, neuropsychiatrické poruchy, diabetes mellitus či hypertenzia.

Metabolizmus magnézia

Homeostáza magnézia je udržiavaná črevami, kosťami a obličkami. Magnézium, rovnako ako vápnik, je absorbovaný v črevách, uskladňovaný v mineráloch kostí a nadbytok magnézia je vylúčený obličkami alebo stolicou. Horčík sa vstrebáva z čreva v závislosti od chemickej zlúčeniny ale aj od ďalších faktorov, ako je napr. zloženie potravy. Doporučená denná perorálna dávka magnézia pre dospelého jedinca je 5-10mg/kg/deň rozdelená do 2-3 dávok. Jeho potreba sa mení v závislosti od veku, pohlavia a váhy. Zvýšená je u tehotných žien, pri strese, u športovcov a pri rekonvalescencii. Je nevyhnutné poznamenať, že absorpcia magnézia nie je priamo úmerná príjmu magnézia, ale je závislá od koncentrácie magnézia v tele. Čím nižšia je hladina horčíka, tým viac sa tento prvok absorbuje v čreve, takže relatívna absorpcia horčíka je vysoká, keď je príjem nízky a naopak. Vo vzťahu k dávke platí pravidlo: čím vyššia podaná dávka, tým nižšie percento resorpcie z čriev (pri dávke 100 mg sa vylúči asi 20 mg, pri 300 mg už 186 mg a pri 1000 mg až 800 mg). Črevnú resorpciu Mg znižujú fosfáty, zinok s vápnikom a nedostatok vitamínov- tiamínu, riboflavínu aj pyridoxínu. Naopak vitamín D vstrebávanie Mg zlepšuje. Vstrebaný horčík sa následne dostáva až do bunky. Následne sú pre homeostázu magnézia nevyhnutné obličky, keďže sérové hodnoty Mg sú primárne kontrolované exkréciou Mg močom.

Deficit magnézia

Človek je odkázaný na trvalý príjem Mg z potravy, pričom dobrými zdrojmi sú listová zelenina, orechy, celozrnná múka, strukoviny či ryby. Subklinický deficit Mg je v dôsledku zmien stravovacích návykov v západnej populácii pomerne bežný, ale ťažko diagnostikovateľný jav. Deficit magnézia v bunke sa z počiatku prejavuje nešpecificky. Nejednoznačná symptomatológia sa rozdeľuje podľa prevažujúcich prejavov do štyroch skupín, aj keď môžu byť prítomné súčasne, v rôznej intenzite a v rôznych kombináciách.

1. Cerebrálna forma

Tlakové bolesti hlavy, slabosť, migréna, porucha koncentrácie, nervozita, vnútorná tenzia, anxieta, depresia, dychová tieseň v dôsledku bronchospazmu, hyperreflexia.

2. Vaskulárna a stenokardická forma – bolesti za sternom, tachykardia, arytmie.
3. Muskulárna, tetanická forma – bolesti v záhlaví, stuhnutosť a kŕče šijových svalov, mimických svalov tváre, žuvacích svalov, parestézie až tetánia na hornej končatine, na dolnej končatine kŕče stehenného a lýtkového svalu, svalov prstov.
4. Viscerálna forma – zvýšený tonus sfinkterov tráviaceho traktu, laryngospazmus, kardiospazmus, pylorospazmus. Môžu byť prítomné hnačky, vracanie, žalúdočné kŕče.

Je dôležité zaoberať sa nielen substitučnou ale aj suplementačnou terapiou  magnéziom. Potreba suplementovať horčík vzniká pri rôznych fyziologických aj patologických stavoch (viď. tabuľka č. 1) organizmu v akútnej alebo chronickej fáze.

Tabuľka č.1: Faktory spôsobujúce hypomagneziémiu

 

Suplementácia a substitúcia magnéziom

V praxi je rozšírené používanie veľkého počtu rôznych prípravkov s obsahom horčíka. Môže ísť o lieky alebo výživové doplnky variabilného zloženia s rôznou, často aj suboptimálnou účinnosťou.

Horčík je v nich prítomný ako dvojmocný katión (Mg2+) v chemických zlúčeninách anorganického alebo organického charakteru. Horečnaté soli anorganických kyselín alebo oxidy (napr. oxid horečnatý, chlorid horečnatý, uhličitan horečnatý) sa vyznačujú nízkou rozpustnosťou v gastrointestinálnom systéme a v dôsledku toho aj nízkou bio­logickou dostupnosťou horčíka, a to napriek zvyčajne vyššiemu obsahu elementárneho Mg2+ v jednotlivej dávke. Naopak, soli horčíka s organickými kyselinami (napr. askorbát, citran, orotát, aspartát, glycinát horečnatý) sú dobre rozpustné a v štúdiách sa preukazuje ich lepšia bio­logická dostupnosť v porovnaní s anorganickými zlúčeninami. Dobrá rozpustnosť v mieste vstrebávania je kľúčová pre dobrú bio­logickú dostupnosť horčíka, lebo umožňuje uvoľnenie jeho dvojmocných katiónov, ktoré sa môžu vstrebať v čreve pasívnym aj aktívnym mechanizmom. Čím je rozpustnosť soli horčíka nižšia, tým menej Mg sa môže vstrebať, a to aj napriek veľkému množstvu elementárneho Mg v jednotlivej dávke. Toto nielenže limituje žiadaný efekt suplementácie alebo liečby, ale nevstrebaný podiel horčíka na seba viaže vodu, a má tak nežiaduce laxatívne účinky. Pri výbere prípravkov na suplementáciu magnézia či už z dôvodu jeho nedostatočného nutričného príjmu, ale najmä v prípade jeho cielenej terapeutickej suplementácie, sa odporúča uprednostniť tie, kde je horčík viazaný na organickú kyselinu.

Z uvedeného možno zhrnúť, že pre perorálnu suplementáciu magnéziom platí:

1. Uprednostniť lieky na báze organických solí magnézia (orotát, citrát, laktát), ktoré sú dobre rozpustné, a dosahujú tak dobrú biologickú dostupnosť magnéziových iónov. Toto im umožňuje mať nižší podiel elementárneho magnézia v jednotlivej dávke lieku.
2. Celkovú dennú dávku dobre rozpustnej soli magnézia rozdeliť do 2– 3denných jednorazových nižších dávok (100 mg).
3. Podávať nižšie jednorazové dávky, ktoré majú vyššie percento črevnej resorpcie a efektívnejšie využívajú transportné systémy vstrebávania. Tým sa dosahuje vysoký podiel vstrebaného magnézia a naopak, znižuje sa jeho nevstrebaný podiel, ktorý spôsobuje nežiaduce účinky.

Indikácie pre magnéziovú substitúciu

Čo sa substitučnej terapie týka, lekárnik má významné postavenie v manažmente komplexnej zdravotnej starostlivosti závažných chronických ochorení, ako sú kardiovaskulárne, neurologické, gynekologické a iné, u ktorých je preukázaný jasný prínos cielenej magnéziovej substitúcie.

Interakcie a nežiaduce účinky magnézia

Užívanie horčíka je u väčšiny pacientov dobre znášané a nespôsobuje zdravotné komplikácie. Dávkovanie pre pacientov s obličkovými ochoreniami by mal stanoviť lekár. Predávkovanie z potravinových zdrojov je veľmi ojedinelé, z výživových doplnkov sa môžu vyvinúť príznaky predávkovania ako hnačka, nevoľnosť, znížený krvný tlak, zmätenosť, respiračná paralýza, nedostatok iných minerálov či srdcové arytmie.

Vzhľadom na to, že suplementácia Mg je v populácii bežná, lekárnik by mal mať na pamäti možné interakcie prípravkov s obsahom Mg a iných liekov.

Súčasné podanie magnézia s bifosfonátmi (napr. kyselina ibandrónová) znižuje vstrebanie liečiva. Preto by sa magnézium malo podávať minimálne s 2-hodinovým rozostupom od bifosfonátov.

Magnézium môže tvoriť s antibiotikami zo skupiny tetracyklínov (doxycyklín)  a antibiotík zo skupiny chinolónov (ciprofloxacín, levofloxacín,…) nerozpustné komplexy. Tieto antibiotiká by mali byť užívané najmenej 2 hodiny pred alebo 4-6 hodín po užití prípravku s obsahom magnézia.

Pri súbežnom užívaní prípravkov s obsahom magnézia a prípravkov s obsahom železa, zinku, vápnika môže byť narušené vstrebávanie týchto katiónov. V tomto prípade musí byť dodržaný odstup 2 – 3 hodín medzi užitím lieku s obsahom horčíka a lieku s obsahom spomenutých katiónov. 

Lekárnik je prvolíniovým zdravotníckym odborníkom, ktorý sa stretáva s konkrétnymi ťažkosťami a ochoreniami rozvíjajúcimi sa na základe deficitu magnézia. Jeho úlohou je správne identifikovať pacienta alebo jeho zdravotný problém a navrhnúť účinnú a bezpečnú liečbu. Ide o vysoko zodpovednú činnosť, ktorej predpokladom sú jeho

odborné poznatky spolu s dobrými komunikačnými schopnosťami.

PharmDr. Paulína Kolláriková