1.Penicilíny

Penicilínové antibiotiká sú pomerne dobre tolerované. Medzi najčastejšie nežiaduce účinky patrí riziko alergickej reakcie a dyspepsie. Spektrum účinku býva posilnené v kombinácii s inhibítormi B-laktamáz.

Kombinácia alopurinolu s aminopenicilínovými antibiotikami (napr. ampicilín, amoxicilín) zvyšuje riziko kožných reakcií, a preto by nemali byť podávané súčasne.

Penicilínové antibiotiká sa vylučujú prevažne tubulárnou sekréciou, pričom môžu interagovať s probenicidom, ktorý tubulárnu sekréciu znižuje a spôsobuje zníženie vylučovania penicilínov.

Penicilíny môžu vyvolať potenciálne zvýšenie toxicity metotrexátu znížením jeho vylučovania. Odporúča sa monitorovať pacienta.

2. Cefalosporíny

Zástupcovia skupiny: cefalexín, cefazolín, cefuroxím, cefadroxil, ceftazidím.

Triedu cefalosporínov delíme do 4 generácií. Smerom od 1. k 4. generácii sa znižuje účinnosť na grampozitívne baktérie a zvyšuje sa účinnosť na gramnegatívne baktérie. Vysoké dávky cefalosporínov môžu pôsobiť nefrotoxicky. Riziko sa zvyšuje v kombinácii s ďalšími nefrotoxickými látkami, ako je napríklad cisplatina, aminoglykozidy a furosemid.

V kombinácii s alkoholom bol hlásený disulfiramový efekt (inhibícia alkoholdehydrogenázy).

Podobne ako penicilíny, aj cefalosporíny sú eliminované z organizmu tubulárnou sekréciou, a preto  napríklad v kombinácii s probenecidom môže dochádzať k zvyšovaniu ich koncentrácii v organizme.

Cefalexín zvyšuje biologickú dostupnosť metformínu. Môže dochádzať k hypoglykémii. Z tohto dôvodu sa odporúča monitorovať hladinu glukózy u pacientov liečených metformínom.

3. Tetracyklíny

Zástupcovia skupiny: doxycyklín, tigecyklín.

Medzi najčastejšie nežiaduce účinky tetracyklínov patrí fotosenzitivita, sfarbenie a poškodenie zubnej skloviny, ukladanie čoho do kostí, imunosupresia, gastrointestinálne (GIT) problémy.

Tetracyklíny majú štruktúru chelátu. Antacidá obsahujúce horčík alebo hliník a takisto prípravky s obsahom vápnika, horčíka alebo zinku môžu znížiť vstrebávanie doxycyklínu.

Karbamazepín, fenobarbital alebo fenytoín mechanizmom indukcie znižujú metabolizmus doxycyklínu, a tým redukujú jeho plazmatickú koncentráciu.

Doxycyklín zvyšuje plazmatickú koncentráciu lítia a cyklosporínu a taktiež predlžuje plazmatický polčas metotrexátu. Pacienta je vhodné monitorovať.

Súčasná kombinácia s retinoidmi môže zvýšiť intrakraniálny tlak, a preto sa neodporúča pred liečbou retinoidmi a krátko po nej užívať doxycyklín.

4. Chinolóny

Chinolóny majú potenciál predlžovať QT interval. Kvôli tomuto nežiaducemu účinku sa vyžaduje opatrnosť v kombináciách s ďalšími liekmi, ktoré predlžujú QT interval (napr. antiarytmikum, amiodarón, tricyklické antidepresíva, erytromycín, haloperidol) a za podmienok, ktoré potenciujú predĺženie QT intervalu – bradykardia, hypokaliémia či hypomagneziémia.

Podobne ako to je u tetracyklínov, súčasne podávanie látok s polyvalentnými katiónmi (napríklad AL³⁺, Ca²⁺, Zn²⁺) znižuje vstrebávanie chinolónov.

Ciprofloxacín a norfloxacín sú silnými inhibítormi CYP1A2. Ich súčasná kombinácia so substrátmi tejto izoformy, napr. teofylínom, vedie k zvýšeniu biodostupnosti teofylínu a potenciovaniu nežiaducich účinkov.

5. Rifampicín

Rifampicín patrí medzi ansamycínové antibiotiká. Je pomerne známy induktor enzýmu CYP450. Rifampicín redukuje metabolizmus, napr. cyklosporínu, azolových antimykotík, hormónov štítnej žľazy, digoxínu a celej rady ďalších látok a takisto vedie k zníženiu ich terapeutického účinku. Podieľa sa na znížení účinku hormonálnej antikoncepcie. Pacientom sa odporúča používať iné (nehormonálne) metódy ochrany počas liečby a 4 týždne po jej ukončení.

6. Aminoglykozidy

Zástupcovia skupiny:

amikacín, dibekacín, gentamicín, kanamycín, neomycín, netilmicín, sizomycín, streptomycín, tobramycín.

Nežiaduce účinky sú závislé na dĺžke pôsobenia vysokých koncentrácii. Medzi vážne patrí ototoxicita, nefrotoxicita a neuromuskulárna toxicita.

V kombinácii s nefrotoxickými, ototoxickými alebo neurotoxickými liečivami, napr. furosemid, cisplatina, amfotericín B, bacitracín, môže dôjsť k zvýšenej toxicite.

Anestetiká, látky spôsobujúce neuromuskulárnu blokádu (sukcinylcholín, vekurónium), citrátová krv spôsobujú neuromuskulárnu blokádu a paralýzu.

7. Sulfonamidy

Zástupcovia skupiny: sulfametoxazol, sulfafurazol, sulfadiazín.

Medzi nežiaduce účinky patrí fotosenzitivita, zažívacie ťažkosti, nefrotoxicita (riziko tvorby kameňov v močových cestách v kombinácii s kyslými látkami), útlmu kostnej drene, ikterus u novorodencov (vytesnenie bilirubínu z väzby na albumín), disulfirámová reakcia po kombinácii s alkoholom.

Môžu zvyšovať účinok derivátov sulfonylmočoviny (antidiabetiká) a spôsobovať tak hypoglykémiu. V kombinácii s warfarínom a metotrexátom, sulfonamidy tieto liečivá vytesnia z väzby na plazmatické bielkoviny a zvyšujú ich aktivitu. Odporúča sa monitorovať parameter INR pri warfaríne a zvýšiť suplementáciu kyselinou listovou pri užívaní metotrexátu a takisto monitorovať stav pacienta. V kombinácii s cyklosporínom boli hlásené nefrotoxické účinky.

8. Metronidazol

Metronidazol v kombinácii s alkoholom zvyšuje riziko disulfiramovej reakcie. V kombinácii s warfarínom môže potenciovať jeho antikoagulačný efekt.  

V súčasnej liečbe s lítiom bola pozorovaná retencia lítia v organizme. Počas užívania metronidazolu a lítia sa odporúča monitorovať plazmatické koncentrácie lítia, kreatinínu a elektrolytov.

Fenobarbital a fenytoín indukciou zvyšujú metabolizáciu metronidazolu. Metronidazol znižuje klírens 5-fluorouracilu, a tým môže dôjsť k zvýšenej toxicite 5-fluorouracilu.

Pacienti užívajúci cyklosporín a metronidazol sú vystavení riziku zvýšenej sérovej hladiny cyklosporínu. Ak je potrebné podávať ich súbežne, odporúča sa dôkladne sledovať sérové hladiny cyklosporínu a kreatinínu.

9. Makrolidy

 Zástupcovia skupiny: azitromycín, klaritromycín, erytromycín, spiramycín, josamycín, roxitromycín, telitromycín, oleandomycín.

Medzi nežiaduce účinky makrolidových antibiotík patria GIT problémy, alergické reakcie, cholestatická hepatitída, riziko predĺženia QT intervalu. 

Najčastejšie interakcie sú farmakokinetické a prebiehajú na úrovni metabolizmu. Makrolidy patria medzi inhibítory CYP P450. Významný inhibičný účinok má erytromycín a klaritromycín. V uvedenom texte sú zmienené len niektoré interakcie.

Súčasné užívanie klaritromycínu a simvastatínu/lovastatínu je kontraindikované. Hrozí riziko rabdomyolýzy. Pokiaľ sa súbežnému užívaniu klaritromycínu so statínmi nedá vyhnúť, odporúča sa predpísať najnižšiu registrovanú dávku statínu alebo zvoliť statín nezávislý od CYP3A4 metabolizmu (fluvastatín). Pacienti majú byť monitorovaní.

V kombinácii klaritromycínu a astemizolu, cisapridu, domperidónu, pimozidu či terfenadínu hrozí riziko predĺženia QT intervalu.

Digoxín je substrátom pre efluxný transportér P-gp. Klaritromycín inhibuje P-gp, čo môže viesť k zvýšenej hladine digoxínu.

Podávanie klaritromycínu s ergotamínom alebo dihydroergotamínom bolo spájané s akútnou toxicitou námeľových alkaloidov, a preto je kontraindikované. Rovnako je kontraindikované súbežné podávanie perorálneho midazolamu a klaritromycínu, kvôli niekoľkonásobnému zvýšeniu plazmatickej koncentrácie midazolamu.

PharmDr. Patrícia Čečková