Vitamín D
>
>
Vitamín D

Vitamín D3 je hormón rozpustný v tuku a jeho chemický názov je cholekalciferol. Naše telo si vytvára tento vitamín pri kontakte kože so slnkom, konkrétne pod vplyvom UVB žiarenia, ktorého vlnová dĺžka je 280–320 nm.

Metabolizmus vitamínu D3

Prvým krokom je tvorba samotného cholekalciferolu v epiderme premenou zo 7-dehydrocholesterolu. Cholekalciferol sa následne dostáva do pečene, kde sa metabolizuje na 25-hydroxycholekalciferol (kalcidiol). Ten sa následne presúva do obličiek a ďalej sa metabolizuje na aktívnu formu 1,25 – dihydroxycholekalciferol (kalcitriol). Táto forma sa následne v krvi viaže na vitamín D viažuci proteín, nasadne na tzv. VDR receptor v cytoplazme a prechádza až do jadra bunky. Tam prebieha transkripcia génov závislých od vitamínu D. Práve tento proces je nevyhnutý pre samotný účinok vitamínu D na náš organizmus.

Účinky vitamínu D3

Najznámejší účinok vitamínu D je zvýšenie hladiny vápnika v krvi, pričom výskumy potvrdzujú aj rôzne iné účinky, ako napr. inhibícia génov potrebných pre rast nádorov, účinok na imunitný systém, keďže jeho VDR receptor sa nachádza na viacerých imunitných bunkách, znižuje riziko vzniku respiračných ochorení, a taktiež vyššia hodnota vitamínu D je spájaná s nižším rizikom vzniku sklerózy multiplex.

Nedostatok vitamínu D sa naopak spája s rizikom vzniku viacerých ochorení ako napr. osteoporóza, hyperparatyreotitída, myopatie, diabetes mellitus 1. a 2. typu a i.

Odporúčané denné dávky

Denná dávka vitamínu D by mala byť stanovená individuálne pre pacienta po zmeraní hodnoty v krvi. Preto by sme mali pacientom odporučiť, aby navštívili svojho lekára, ktorý hladinu vitamínu D zmeria. Existujú však aj všeobecné odporúčania suplementácie vitamínu D pre zdravého človeka.

Napr. jedna z najlepších nemocníc na svete Mayoclinic odporúča užívať denne:

  • Deti do 12 rokov: 400 IU
  • Dospelí vo veku od 12 do 70 rokov: 600 IU
  • Dospelí od 70 rokov: 800 IU
  • Pozn.: 1000 IU = 25ug

Keďže však ide o odporúčanú udržiavaciu dennú dávku, pri ktorej máme hladinu vitamínu D v norme, pri nedostatku  alebo v zimných mesiacoch sa odporúčané denné dávky pohybujú v hodnote až do 4000 IU denne, čo sa predpokladá byť stále bezpečnou dávkou.

Vhodná forma a spôsob užívania vitamínu D

Všeobecne je známe, že vitamín D by sme mali užívať s jedlom alebo jednoducho zapíjať mliekom. Najnovšie výskumy však potvrdzujú, že pri vitamíne D nie je dôležité ani tak  množstvo tukov, ale typ tuku s akým tento vitamín prijímame. Najvhodnejšie by mali byť pri vstrebávaní vitamínu D práve mastné kyseliny so stredne dlhým reťazcom tzv. MCT z anglického medium-chain triglycerides. Tieto kyseliny sa prirodzene nachádzajú najmä v kokosovom oleji alebo v materskom mlieku. Dôvodom je, že MCT kyseliny tvoria oveľa menšie tukové častice ako tie s dlhým reťazcom, a tak sa rýchlejšie dostávajú do pečene, kde musí byť vitamín D zmetabolizovaný.

Čo sa týka liekovej formy, tak na trhu ich máme viacero. Môžu to byť tvrdé alebo šumivé tablety, olejové kapsule alebo rôzne kvapky a spreje. Najvýhodnejšia sa zdá byť bukálna forma. Pri tejto forme bola absorpcia vitamínu D signifikantne vyššia oproti mäkkej želatínovej kapsule. Všeobecne sa však odporúča užívať vitamín D v tekutej forme, či už vo forme kvapiek, olejovej kapsule alebo spreju.

Interakcie vitamínu D s liečivami

Ak chceme efektívne substituovať vitamín D, mali by sme myslieť aj na možné interakcie s inými liečivami. Účinnosť vitamínu D3 znižuje napr. fenytoín, barbituráty ale aj glukokortidkoidy. Taktiež je dôležité, že vitamín D3 zvyšuje toxicitu srdcových glikozidov, akým je napr. digoxín. Preto by bolo vhodné pacienta upozorniť, aby oboznámil svojho lekára, že užíva tieto dva lieky.

Pri užívaní tiazidových derivátov spolu s vitamínom D3 je riziko vzniku hyperkalciémie, preto by sme mali upozorniť pacienta, aby mu lekár kontroloval hladiny vápnika v krvi, nakoľko môžu nastať problémy so srdcom ako palpitácie, arytmie, ale taktiež celková únava, malátnosť alebo vracanie. Rifampicín a izoniazid môžu zvýšiť metabolizmus vitamínu D3 a znížiť jeho účinnosť.

Nežiaduce účinky

Ako každý liek, aj vitamín D môže mať nežiaduce účinky, aj keď nie sú tak závažné a časté. Medzi ne patria napr. zápcha, nauzea, plynatosť, bolesť brucha alebo hnačka, kožné reakcie ako svrbenie, vyrážka alebo žihľavka. Taktiež pre jeho účinok v regulácii vápnika v krvi môže vzniknúť hyperkalciémia a hyperkalciúria.

Tieto nežiaduce účinky však najčastejšie vznikajú až pri dlhodobom nadužívaní vitamínu D bez kontroly jeho hladiny v krvi.

ZDROJE:
(1) Maverakis, E., Miyamura, Y., Bowen, M. P., Correa, G., Ono, Y., & Goodarzi, H. (2010). Light, including ultraviolet. Journal of autoimmunity, 34(3), J247–J257. https://doi.org/10.1016/j.jaut.2009.11.011
(2) Borel, P., Caillaud, D., & Cano, N. J. (2015). Vitamin D bioavailability: state of the art. Critical reviews in food science and nutrition, 55(9), 1193–1205. https://doi.org/10.1080/10408398.2012.688897
(3) Khazai, N., Judd, S. E., & Tangpricha, V. (2008). Calcium and vitamin D: skeletal and extraskeletal health. Current rheumatology reports, 10(2), 110–117. https://doi.org/10.1007/s11926-008-0020-y
(4) Martineau, A. R., Jolliffe, D. A., Hooper, R. L., Greenberg, L., Aloia, J. F., Bergman, P., Dubnov-Raz, G., Esposito, S., Ganmaa, D., Ginde, A. A., Goodall, E. C., Grant, C. C., Griffiths, C. J., Janssens, W., Laaksi, I., Manaseki-Holland, S., Mauger, D., Murdoch, D. R., Neale, R., Rees, J. R., … Camargo, C. A., Jr (2017). Vitamin D supplementation to prevent acute respiratory tract infections: systematic review and meta-analysis of individual participant data. BMJ (Clinical research ed.), 356, i6583. https://doi.org/10.1136/bmj.i6583
(5) Munger, K. L., Levin, L. I., Hollis, B. W., Howard, N. S., & Ascherio, A. (2006). Serum 25-hydroxyvitamin D levels and risk of multiple sclerosis. JAMA, 296(23), 2832–2838. https://doi.org/10.1001/jama.296.23.2832
(6) Holick M. F. (2006). High prevalence of vitamin D inadequacy and implications for health. Mayo Clinic proceedings, 81(3), 353–373. https://doi.org/10.4065/81.3.353
(7) Mathieu, C., Gysemans, C., Giulietti, A., & Bouillon, R. (2005). Vitamin D and diabetes. Diabetologia, 48(7), 1247–1257. https://doi.org/10.1007/s00125-005-1802-7
(8) Maurya, V. K., & Aggarwal, M. (2017). Factors influencing the absorption of vitamin D in GIT: an overview. Journal of food science and technology, 54(12), 3753–3765. https://doi.org/10.1007/s13197-017-2840-0
(9) https://nutritionj.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12937-015-0105-1
(10) https://www.adc.sk/databazy/produkty/spc/vigantol-612898.html#4_0

Zadajte frázu, ktorú hľadáte a stlačte enter

Shopping Cart

Žiadne produkty v košíku.