Medzi parazitárne ochorenia postihujúce kožu patrí svrab (scabies). Svrab je kožné ochorenie vyskytujúce sa na celom svete. Pôvodcom tohto ochorenia je obligátny ľudský ektoparazit Zákožka svrabová (Sarcoptes scabiei), ktorý sa zavŕta do kože, kde prežíva 4 – 6 týždňov, kladie vajíčka a spôsobuje intenzívne svrbenie. Patrí medzi najbežnejšie dermatologické ochorenia globálne postihujúce viac ako 300 miliónov ľudí. Často sa vyskytuje v krajinách s tropickým podnebím, s nízkou hygienou, najmä u detí a starších ľudí.
Príznaky sa väčšinou vyskytujú po 2 – 6 týždňoch od nákazy. Patrí medzi ne najmä svrbenie celého tela, ktoré je intenzívnejšie počas noci, tvorba línií (lineárne ryhy) tzv. cestičky a hrbolčeky (papuly) medzi prstami, na rukách (zápästia), nohách a v oblasti pásu. Často sa vyskytujú zapálené hrbolčeky v oblastiach ženských pŕs a mužských genitálii. U detí a dojčiat sú typickým prejavom väčšie vyrážky na dlaniach, chodidlách, členkoch a pokožke hlavy. Typické pre svrab sú dve papuly svetlo červenej farby umiestnené vedľa seba, z ktorých je jedna väčšia (miesto vstupu parazita) a druhá menšia (koniec svrabovej chodbičky) v dĺžke cca 5 – 15 mm medzi papulami. Komplikáciou môžu byť sekundárne prejavy, ktoré vznikajú rozškrabaním ložísk a následnou infekciou.
Existuje viacero typov svrabu, medzi netypické formy patrí: scabies animalis (pôvodcom sú zvieracie parazity, ktoré neprenikajú do kože a nemnožia sa), scabies čistých osôb (nočné svrbenie s minimálnym kožným výsevom), scabies norvegica (zvláštny vysoko infekčný typ ochorenia, ktorý postihuje najmä imunosuprimovaných pacientov a prejavuje sa navrstvenými krustami.
Ochorenie sa prenáša tesným kontaktom z kože na kožu s infikovaným jedincom, najmä v detských kolektívoch, táboroch, nepriamo posteľnou bielizňou. Úroveň zamorenia zvyšuje aj riziko prenosu a nákaz medzi jedincami.
Existuje viacero spôsobov liečby svrabu. Terapia pozostáva z likvidácie parazita, hojenia kožných lézii a hygienických opatrení zamedzujúcich ďalšie šírenie nákazy a reinfekcie. Základom je aplikácia topických prípravkov na kožu. Tieto prípravky sú bezpečné, účinné a majú nízku finančnú nákladovosť. Liekom prvej voľby je krém s účinnou látkou permetrín v koncentrácii 5%. Permetrín je syntetický pyrethroid, ktorý sa nachádza v niektorých druhoch chryzantém. Jedná sa o širokospektrálne antiparazitikum. Je vysoko účinný vo všetkých vývinových štádiách s veľmi dobrou účinnosťou a nízkou rezistenciou. Jeho výhodou je použitie počas tehotenstva a laktácie (odporúča sa nedojčiť približne 5 dní po aplikácii) a u detí od 2 mesiacov (do 2 rokov sa z bezpečnostných dôvodov odporúča hospitalizácia). Krém sa aplikuje na 8 – 12 hodín (štandardne na noc) na celé telo s výnimkou tváre, pokožky hlavy a slizníc. Jednorazová aplikácia je zvyčajne postačujúca, v prípade pretrvávania príznakov je vhodné liečbu opakovať po 14. dňoch. V liečbe je možné použiť aj masti s obsahom síry, ktorá má keratolytický účinok a často sa pripravujú v lekárňach. U dospelých sa používa koncentrácia 10 – 20%, u detí od 2,5 – 10%. Pri vyšších koncentráciách a opakovanom používaní môže byť pokožka podráždená. Aplikuje sa po kúpeli rovnomerne na celé telo od brady po špičky prstov rúk a nôh 1x denne 3 dni po sebe na 24 hodín. Je dôležité počas liečby vymieňať posteľnú bielizeň. V rámci off-label liečby sa používa ivermektín, ktorý pôsobí len na dospelé formy parazitov, čiže nenahrádza lokálnu liečbu, preto sú potrebné kombinácie. Použitie je kontraindikované u detí do 5 rokov (resp. 15kg), tehotných a dojčiacich žien. Ivermektín sa najčastejšie používa v zariadeniach, kde došlo k hromadnej nákaze (ústavy, väzenia..), u imunosuprimovaných osôb (AIDS) a rezistentných pacientov. Obvykle sa užívajú dve jednorazové dávky 0,2μg/kg hmotnosti s odstupom 1 – 2 týždne.
Po primárnej liečbe môže byť pokožka pokrytá sekundárnymi prejavmi a na tie sa následne aplikujú lokálne kortikosteroidy, antibiotiká, antimykotiká a emolienciá. Svrbenie sa často vyskytuje aj po liečbe, v takom prípade je možné použiť celkové antihistaminiká na zmiernenie príznakov. Jednou z najčastejších komplikácii je sekundárna bakteriálna infekcia spôsobená rodmi Streptococcus, Staphylococcus, ktorá sa rozšíri škrabaním pokožky. Následne sa môže objaviť pyodermia, ekzematózne prejavy, urtikária či impetigo. U oslabených pacientov môže predstavovať problém rozšírenie infekcie, glomerulonefritída až sepsa.
Dôležitou súčasťou je asanácia prostredia, kedy osobnú a posteľnú bielizeň používanú pred a po liečbe je dôležité oprať na vysokých teplotách a prežehliť, prípadne nechať v plastových vreciach alebo v mrazivom prostredí aspoň 48 hodín. Používajú sa aj insekticídy. Taktiež sa odporúča preliečiť všetky osoby, ktoré boli v kontakte (členovia rodiny, partneri). Infekčné ochorenie svrab podlieha povinnému oznámeniu epidemiológovi a úradom. Základom liečby je dobrá spolupráca pacienta, jasné vysvetlenie liečebného postupu, vhodný výber liečiv s ohľadom na vek, formu ochorenia, frekvenciu aplikácie a mentálny status pacienta. Svrab a jeho následné komplikácie predstavujú vysoké náklady pre zdravotnú starostlivosť najmä v rozvojových krajinách.
